Môj priateľ pobudol na Slovensku po mesačnej ,,odmlke,, ďalšie 3 týždne a ja som dva dni po jeho príchode napísala blog o ľúbení a neľúbení... Keď si ho však tak spätne čítam, nesúhlasím s väčšinou napísaných slov.
Začala som sa v jeho blízkosti cítiť v bezpečí, bola som v úplnej pohode, začala som milovať jeho vôňu, jeho sladké bozky, aj jeho chuť v ústach, ktorú mal po fajčení cigarety, pretože mi pripomínala piatkovú chuť slaninových Slovakia chipsov. (Záver vety sa nesnažte pochopiť.) Nevedela som si predstaviť, že by sme šli po ulici bez jediného dotyku rúk, či pier.
Začala som si uvedomovať tú silu lásky, ktorá vo mne voči nemu na pár chvíľ zabdela.
Moje nešťastie... že som si ju začala uvedomovať až posledných pár dní jeho pobytu na Slovensku.
V týchto chvíľach už môj priateľ prinajmenšom buvinká a ráno keď sa prebudí, sadne na lietadlo a preletí tisíce kilometrov, ďaleko odo mňa.
A ja si neviem ani len predstaviť moje zajtrajšie ranné prebudenie, keď budem mať v mysli stále informáciu, že ma nepobozká keď ku mne príde, že sa nebude báť pohladkať môjho potkana, hoci je neškodný, že budem mať vedľa posteli položený jeden pár mužských domácich papúč a budu nedotknuté...
Už viem čo je láska! Ale slovami sa opísať nedá.. Musíš ju cítiť! ♥
delicita
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
00tinusa001
19. 1.januára 2011 11:30
krasne napisane!
Napíš svoj komentár