ZNOVA Klop, Klop, Klop a v ušiach tá istá pieseň..

Ja som musela a on ešte nechcel...

Jeden krok, druhý krok, predo mnou celá cesta.

Jeho krok, môj krok, jeho smer, moja cesta!

Moje myšlienky a jeho obľúbené... NIČ!

Jedno veľké prekvapenie a... nedopovedané slová..

Opäť super, super, super a neskôr ticho a chlad.

Môj krok, jeho krok, pred ním celá cesta.

Môj krok, jeho krok, môj smer, jeho cesta!

Myšlienky moje sú a obľúbené mlčanie sťa jahniat sila!

Či pokračovanie ďalšie konať sa bude, nevie ani Deličita,
ktorá píše príbeh v mnohonásobnej metafore..

Nuž (slnko) svieť mi jeho smerom na moju cestu!!




......To be continued......


delicita

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár