Ahoj, chcem sa Ti zveriť...mám totiž problém.
Vieš, poslednou dobou sa mám náramne fajn, môžem robiť na čo mám chuť, prežívam radosť, úspech, lásku...
A tu sa to začína.Ja..., ja chcem cítiť viac... to čo prežívam mi skrátka nestačí...
Dnešok začal chytať podobu predošlých dní, opäť raňajky, knihy, internet, venčenie, čosi v klubovni...stereotyp? Nepriznávam, že by to mohla byť "depka", tie ja nemávam...
Ja nechcem sa s nikým z ľudí stretnúť, nechcem sa rozprávať, nemám chuť nič robiť, aj keď by ma niekto zavolal do Prátra na najšialenejší kolotoč.
Viem, že by som to oľutovala až by som nešla...
Nechcem sa korčuľovať, nechcem plávať, nechcem túru, nechcem bicykel, nechcem telku. (dnes som si pozrela až dva filmy(veď vieš že TV ináč nikdy nepozerám), boli blbé a s realitou mali spoločné... hmmm, málo).
Nechcem zmrzlinu, nemám chuť odpisovať na mail Tomekovi, nechcem byť znesiteľná...
Ja len chcem cítiť viac, ako sú tieto bežné pocity získané pri činnostiach ktorým sa môžem venovať. Veci ktoré môžem robiť ma nimi nenaplnia... už to poznám...
Potrebujem pomoc? ...som smutná... Nie je to náhodou zmena pocitov, ktoré chcem cítiť?
Zvláštne dnešné pocity rovnako ako prišli tak i uleteli. Uviazala som ich totiž na balón naplnený pozitívnymi myšlienkami. "Je mi fajn, prežívam radosť", povedala som si. Vykročila z vchodu a pomohla mamke s nákupami.
...po tom všetkom sa zdá, že ak objavíme problém a porozmýšľame nad ním, odíde skôr, ako nezmar nepodrobený analýze.
Táto chvíľa bola výnimočná, iná, bola moja.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
petika
17. 9.sept. 2008 11:28
jee to bolo pekne napisane
Napíš svoj komentár