unášať... (obrazne) vieš ináč by si to nenohol, nemohla čítať
Kde bolo tam nebolo...bola jedna kvapka.
Taká klasická, čo sa kĺže
oblakmi, vzduchom a je celý život na cestách vďaka cestovnej agentúre- Veľký a Malý kolbeh vody (pardón nie je povolené robiť reklamu, zabudla som).
No a táto kvapka... čo keby sme jej dali meno... "Hmm, čo povieš
na "Helena"?"... "Ako? Áno máš pravdu, je to nie moc vhodné meno, dajme čosi novšie."
Takže, Nataša dnes ako každý deň nechala slnko, nech ohrieva jej molekuly. Má to veľmi rada, ten skvelý pocit ako freóny prenikajú jej dokonalým telom.
Jeden z jej najväčších priateľov je vietor, ktorý je v cene zájazdu. No, ale chcela som skôr naznačiť ich vzťah. Viete, keď sa zrodí kvapka z oblaku, jej trasu, kam padne určuje vietor. Preto má Nataša sem-tam pocit, akoby jej bol pestúnom, nie len zamestnancom obehov.
Jeden vetrík však dnes bol v práci nový. Narodil sa predsalen nedávno vďaka atmosferickému tlaku... (Hmm, nemáš dojem, že náš príbeh začína mať zemepisný nádych?) Pardón, ale späť k Nataške. Tento deň sa mala zmeniť z vodnej pary v oblaku na kvapku a taktiež bol plánovaný zoskok na planétu Zem.
Všetko šlo hladko. Tlak sa zvýšil na potrebnú hodnotu, a "plup"
kvapočka letí, letí... má to namierené priamo do dažďového lesa. Odrazu však zafúkal nový mladý vetrík a zmenil celkové prípravy Natašky na dopad na nádherne zelený palmový list. "Hej, čo to robíš? Dnes som mala dopadnúť na palmový list v dažovom lese pri Amazonke!"
Vetrík jej na to riekol:" Ach, prepáč kvapôčka, som ešte neskúsený, ešte sa len učím ako dopraviť kvapky na to správne miesto. Keby si vedela koľko som už dnes dopravil a boli tiež prekvapené, aký som nešikovný."
"Ale no nebuď pesimista hneď od začiatku, naučíš sa a iste
budeš jeden z naj vetríkov" i riekla mu.
"Ďakujem, tak čo teraz? Kam to skúsime nasmerovať?"
Nataška mu poradila, nech to nechá na náhodu...
"Fúú, fíí," vetrík sa pohráva s malou kvapkou a uvedomuje si, že má jej osud v rukách...
Kvapka letí atmosférou. keď tu ju vietor púšťa. "Ahoj a do
skorého videnia..."
Kvapka dopapla priamo na môj nos a verte tomu alebo nie.
Myslím si, že to tak malo byť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
blackline
15. 5.mája 2008 09:20
podarené sa mi to lubilo
Napíš svoj komentár