Pre priblíženie, poďme sa pozrieť na konkrétny prípad.
Keď som sa nedávno učila o koreňoch, medzi typmi sa vyskytol i repovitý typ koreňa.
Áno, ten repovitý, ako z rozprávky „Dedko ťahal repku“.
Už ma nezarazilo, keď som medzi obrázkami zazrela, ako ho autorka skrípt porovnáva s ostatnými typmi i čo do dĺžky (napr. s mrkvou...).
Lenže, nebolo tomu tak dávno, čo som si myslela, že pestovanie cukrovej repy je skutočne výhodné, pretože je taká obrovská, že len z jednej koľko sa musí dať vyťažiť. (a v mysli obrázok celej rodiny ťahajúcej repu)
Realita je však, že táto repa vyzerá asi ako zhrubnutý petržlen a GM až tak nepostúpila, aby sa podarilo vypestovať takú giga repu.
Koľko sklamania...
Poďme sa pozrieť na ďalšie rozprávkovo-zvieracie mýty...
Kauza Vlk a Červená Čiapočka
Každý poznáme šťastno-smutne končiaci príbeh o vlkovi a Čiapočke.
Čiapočka (Katka) ide zaniesť babke cez les koláče (koľko to bezpečia : . ), lebo je chorá. Cestou narazí na Vĺčka Tĺčka, čo sa len tak poneviera. Áno, samozrejme chce ju zjesť.
Ak odhliadneme od toho, že Vlky sa živia hlavne kopytníkmi, tento Vlk musel byť riadne neprispôsobivý, keď ho vyhodili z partie. Vlky sú živočíchy žijúce v svorke až do okamihu, kým si nezaložia rodinu (čo nie je až také časté). Navyše vlk je považovaný za kolektívne loviacu zver, takže sotva by sa sám vrhol na Čiapočku, ktorá sa i tak neradí medzi vysokú zver ani diviaky.
(po zžití sa s takouto rozprávkou si bežný človek môže myslieť, že vlk je solitérne zviera).
Prefíkaný vlk a 7 kozliatok
Vlk chce zožrať kozliatka na základe stenčeného hlasu, ktorý sa má podobať tomu ktorý má mamka koza. Tá zatiaľ skočila na pašu (nevedno prečo deti nebrala so sebou, veď aj oni v istom okamihu žerú i trávu).
A zase smoliar vylúčený zo svorky- vlk. Nebyť toho, že vlk v oboch rozprávkach umiera, začala by som si myslieť, že je to ten istý.
Ak neberieme na ohľad, že hlas sa nedá kuť, to vie predsa každý, pozrime sa na skutočnosť, že koza má 7 detí.
„No, autor chcel iste použiť čarovné číselko 7,“ poviete si, ale čo sa týka takého počtu mláďat... v prírode je u kozy nereálne. Takú kozu by roztrhlo na mieste.
Takéto množstvo mláďat je reálne u hlodavcov, takže nabudúce... Mačka a 7 myší (hrabošov, piskorov)...
Ježko, pichliače a jabĺčko či plodnica húb
Poznáte ten milý obrázok ježka s jabĺčkom, či „hubou“ na pichliačikoch?
Človek nie až tak rozhľadený, aby si myslel, že sa živí ovocím.
Ježko vôbec nie je vegetarián, je skôr na „mäso“. Jeho jedálniček zahŕňa: hmyz (i larvy), mäkkýše, obojživelníky, plazy a dokonca aj zemné cicavce. O žiadnych zeleninových prílohách biológia zatiaľ nevie.
Mamka vyslovila teóriu, že tento mýtus vznikol preto, že ježkovia sa objavujú i v záhrade, a tak keď ide môže naň padnúť jablko. Ježe žijú najmä na rúbaňach a okrajoch lesov, v lístí...
Ak by sa i chudák objavil v záhrade, pichliače nie sú dosť pevné a ostré na to, aby sa na ne napichlo jablko, akurát, čo by sa pichliače zapichli do ježka z takej tiaže. Chudák...
Pes a kosť
Výjav psa s kosťami je milý a zaužívaný. K psím hračkám neodmysliteľne patrí kosť, avšak pozrime sa na to, čo takéto hračky a rozprávky vnášajú do detí.
Pes ako mäsožravec (Carnivora) sa živí hlavne mäsom.
Čo predstavuje kosť pre psa? Ako mäsožravce sú typické tým, že majú nepohyblivú sánku. V praxi to znamená, že sánka je pohyblivá len v jednom smere, pretože majú valcovitý kĺb, a ten im neumožňuje prežúvanie.
Preto psy často potravu bez intenzívneho pohrýzania priamo hlcú.
Človek, ktorý dáva svojmu psovi kosti si možno myslí akú mu dáva dobrú pochúťku, avšak riskuje, že sa mu neprežuté kosti spriečia v hrdle alebo inej časti tráviaceho traktu a môže dopadnúť i viac než zle.
Samozrejme nie je kosť ako kosť. Veľkosti sú rôzne a ak mu ponúkneme tú veľkú na ohrýzanie, ktorú neprehltne, malo by to byť v poriadku. Ale vie to rozlíšiť dieťa?
Veď ešte i dospelí dávajú psom kuracie kosti v domnení ako im robia dobre.
Zvieracie rozprávky v deťoch vyvolávajú pocit, že zlý je ten, kto chce zjesť.
A chudáci mäsožravce, čo majú zomrieť od hladu?
Iste je toho viac o čom by sa dalo písať, ale o tom možno nabudúce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár