ARTHUR
Myšlienka že Eleonóra nesmie zistiť Energistikú totožnosť sa už Arthurovi nezdala nevyhnutná. Môže sa stať čokoľvek a v kritickej situácii nebude mať čas jej to vysvetliť. Na druhú stranu, aj Ela na to nemusí reagovať dvakrát nadšene, mohla by ho napadnúť alebo prezradiť iným ľuďom. Taktiež ho zaujímal menší Arthur. Prečo ho Mario necítil? Vlastne nikto iný? Možno o tom chlapec ani nevie, čo je dobré aj zlé. Dobré lebo nemá starosti, zlé kvôli nečakanému prezradeniu.
„Arthur, spíš?“ zasmiala sa Ela keď videla že jej spoločník príliš nevníma okolie.
„Nie, nespím.“ Odvetil tak chladne ako Mario, sám sa vyľakal.
„Čo ti je?“
„Nič, jasné? Mám starosti.“
„O nás?“ tá Ela si nedá pokoj. Energista si sťažka vzdychol, „Aj o nás.“
„Povedz mi niečo o svojej rodine. Kto boli tvoji rodičia?“ touto otázkou ho odzbrojila. Už si svoju pôvodnú rodinu ani nepamätal. Matka bola možno Helena? A otec mal zvláštne meno...asi Rafael, aj to si pamätal len vďaka menám anjelov.
„Mama Helena a otec Rafael.“
„Nemal si súrodencov?“
„Nie.“ Alebo áno?
„Mal si svoju rodinu rád?“
„Ela ja neviem!“ zavrčal. Fakt si nepamätal či bol mamičkin maznáčik alebo oteckov vysnený synček! Bolo to tak dávno a Mario ho nútil na nich zabudnúť, aby lepšie cítil energiu a nebol ovplyvnený hlúposťami.
„Ty si to nepamätáš?“ začudovala sa Ela.
„Nie nepamätám! A už mi daj pokoj.“ Povedal Arthur mrzuto a radšej počúval zvuky lesa a koní.
„Blíži sa ďalšia dedina.“ Upozornila Eleonóra. Energista mrzuto zdvihol hlavu a pozrel na domy pred sebou, „Len ňou prejdeme, vymeníme kone a ukradneme nejaké jedlo.“ Zavelil, Ela sa v tejto chvíli neodvážila odporovať.
„Ela daj si na hlavu šatku.“
„Prečo?“
„Nevieme či sa už chýry z predošlej dediny dostali sem, musíme byť opatrní.“ Vysvetlil a Lea si hneď nasadila šatku tak aby jej nebolo vidno do tváre.
„V dedine na mňa nepozeraj.“ Povedal Arthur a nebol si istý plánom ktorý práve vymyslel.
„Ako to?“
„Prosím ťa, pozeraj kamkoľvek len nie na mňa.“
„Vysvetli mi to.“
„Nevysvetlím!“ sykol, pretože už boli skoro v dedine. Uprostred sa zišla početná skupina sedliakov, čo neveštilo nič dobré. Arthur videl že naňho už Ela nepozerá, tak zmenil svoju tvár z chudej a strohej na trochu guľatejšiu. Vlastne, celý sa tak trochu zaguľatil. Nepáčila sa mu táto podoba, no sám vravel že majú byť nenápadní. Oblečenie sotva držalo pokope, ale stačilo to aby nepozorovane prešli okolo skupiny ľudí a šli ďalej, na koniec dediny. No Energistove tušenie sa naplnilo; „Dedinami prechádza bosorka s ohnivými vlasmi a jedovatými očami! Chráňte svoje deti a mužov, pretože začarovala úbohého chlapca, ktorý nesie známky jej prekliatia!“
„To sú keci!“ zahundrala Ela ukrytá v šatke a Arthur sa potichu zasmial. Bol rád keď už skoro vyšli z dediny, ale všimol si jeden bohatší dom. Opäť sa premenil na starého Arthura (za čo bol nesmierne vďačný) a kým sa Eleonóra spamätala, vlámal sa dnu.
„Arthur čo ti šibe?!“
„Poď! Rýchlo! Prezlečieme sa a vezmeme jedlo!“ Ela neochotne vliezla dnu oknom a obzerala sa po kuchyni. Chlapec ju však najprv ťahal na poschodie, kde s v jednej z bohatých spální obliekli panské šaty.
„Toto sa mi páči.“ Usmiala sa Ela a pozrela na Arthura, „Nedovoľ mi piť.“
„Prečo?“ zarazene na ňu pozrel.
„Lebo sa na teba vrhnem.“ Rozosmiala sa Lea a s uškŕňajúcim sa Energistom šli dolu vziať jedlo. Po výmene koní z panskej stajne a keď už sedlové vaky dostatočne oťaželi, sa dvaja zlodeji pobrali ďalej.
„Mali by sme sa hneď najesť.“ Poznamenala Eleonóra a vybrala sebe aj Arthurovi sušené mäso ktoré si „požičali“ z panského domu.
„Myslíš, že po ceste stretneme Energistov?“ opýtal sa opatrne chalan, pasujúc sa s tuhým mäsom.
„Dúfam že nie, zabili by nás.“
„Počul som, vraj nezabíjajú ľudí.“
„Hlúposť, vypitvajú ťa ešte zaživa.“
„Lenže sme žiadneho nevideli, tak ako to môžeme tvrdiť?“
„Si divný, akoby si sa s nimi chcel skamarátiť. Spamätaj sa Arthur, sú horší ako zvieratá.“ Pokrútila hlavou Ela a chlapec zosmutnel. Keď ho bude dievča brať takto, radšej sa neprezradí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár