Neviem ešte koľko ich bude, ale... mám potrebu písať ku koncu každého dňa, kedy sa mi stane niečo divné. Možno nie tak divné, ako pre mňa nové.
Tento report bude možno ešte kratší a ešte nezaujímavejší, no budiš .
Dnes som párkrát plakala. Bezdovodne. Len tak sa na mňa nahrnula kopa šťastia až mi vytiskla slzy z očí. Dnes sa mi diali situácie, kedy by som sa normálne ,,naprogramovane´´ urazila alebo nahnevala a pod.
Stala sa taká situácia a ja som si spomenula na Boha. Možno aj preto, pretože včera večer som zaspávala s myšlienkou: verím a úsmevom na perách, tak sa mi to nejak zafixovalo. Spomenúť si na včerajšie pocity, spomenúť si na Neho.
V tej situácií som sa cítila ako.... takto- spomenula som si, párkrát som sa nadýchla a vydýchla, medzitým som po sebe doslova pošliapala. Začala som šliapať na svoju naprogramovanosť, stále som myslela len na Neho, znova som použila tú úžasnú vec: odpustenie človeku, ktorý ma urazil....
Nakoniec som sa tým celým viac-menej upokojila. Z mojho predsavzatia a viery som sa rozhodla nepovedať, neodpovedať ani jedno krivé, škaredé ani hnusné slovo.
Odpustila som dotyčnému a prenechala som celú situáciu Bohu. Verila som. Verila som tak hrozne moc....
A dnes sa stal prvý zázrak! Hneď po tom celom, hneď po tom ako som úprimne odpustila a prekonala svoj hnev s tým, že som pripravená na čokoľvek a s myšlienkou, že ma nič horšie čo príde (čo som myslela že príde) nevytočí a pochopím to, sa stal naozajstný zázrak kedy som sa znova musela neveriacky od šťastia a nechápania rozplakať.
Niečo neidentifikovateľné ma ,,donútilo´´ pochopiť celú situáciu aj z druhého uhla pohľadu a napísať najpokornejšiu vetu, ktorá odo mňa vobec niekedy vyznela. Aj napriek tomu, že by som bola normálne urazená a nahnevaná, aj napriek tomu, že mi dotyčný neskutočne krivdil.... som sa pokorila (alebo ako to nazvať ).
Wow.... a dokonca- dotyčný mi napriek tomu čo som čakala, preukázal svoju lásku. Myslela som, že sa zachová nejako negatívne alebo s odstupom alebo tak nejak.
Práve naopak!!! Zachoval sa tak nečakane krásne...
Pre mňa bol dnešok naozajstným malým zázrakom....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
radiophonic
4. 10.októbra 2010 21:39
Ešte veľa podobných zázrakov. A nebuď sklamaná, keď sa nájdu takí, ktorí nepochopia.
2
obdivujem ta, ze si dokazala odpustit. viem, ake je to tazke. ja som extremne pomstychtivy clovek, dokonca taqelmi, ze to ani nepovazujem za zlu vlastnost. kazdy ma predsa dostat to, co si zasluzi! velmi malo ludom v zivote som odpustil, hoci v podvedomi viem, ze "odpustit" znamena predovsetkym "urobit sluzbu sebe" a az potom tomu 2.
Napíš svoj komentár