Písala som tu o odpúšťaní a podobných veciach. Omyl. Mala som písať NAJPRV ako odpustiť samému sebe.
Vždy som sa považovala za silnú, pár birdzákov boli moje bútľavé vŕby, vedeli prečo. Myslela som, že nič horšie sa mi už nemože stať, keď som si prešla násilím, sklamaním, závislosťami, depresiami, raz som dokonca nemala kde bývať. Zasa omyl. Najhoršie zo všetkého je ,,zabudnúť´´ odpustiť sebe.
V živote som sa naučila mnoho a za čo najviac ďakujem je, že som sa naučila milovať. Má to ale jeden háčik. Potrebovala som ísť ďalej, učiť sa ďalšie a ďalšie nové veci. Láska ako taká ma nebavila, vždy som hľadala niečo nové. Brala som to ako: fajn, teraz poznám čo je láska, treba spoznať aj iné veci. Dala by som všetko pre to, aby som mohla vrátiť čas a v tej chvíli ukončiť poznávanie. Stopnúť to a ostať pri tej láske.
Vždy som bola extra múdra. Vedela som odpovede na všetky otázky. Chyba bola v tom, že som chcela vedieť viac. Tak som prišla o svoju lásku. Najprv jednú, potom druhú, tretiu.... Každého svojho bývalého som určitým spôsobom milovala. Doteraz som ale fňukala a trápila sa, že mám na chlapov proste smolu. Zasa omyl! Jeden za druhým... VŽDY može byť aj horšie.
Rozišla som sa s poslednou mojou láskou. Zároveň najväčšou a jedinou pravou. Nebolo to: v určitom zmysle Ťa milujem.... Bolo to: Milujem Ťa a bodka. Prečo som ho nechala? Lebo som bola sprostá. Hádali sme sa až sa to skončilo tým, že rozbil ústa jednému kamošovi. Na to násilie som sa proste nemohla pozerať a okrem toho som sa bála, že by raz udrel aj mňa.
A tak som sa vzdala všetkých svojich ideálov a prosila som Boha nech mi pošle normálneho obyčajného klasického chlapa. Aj mi poslal.....Chodili sme spolu na chatu, čakal ma v robote a trávili sme spolu nejaký čas. Trvalo mi dlho kým som sa zamilovala. No láska to skutočná nebola. Požiadal ma o ruku, ja som súhlasila a presťahovali sme sa do spoločného bytu. No neprešli ani 2 mesiace, vrátila som mu snubný prsteň. Proste sa mi zhnusil, nemilovala som ho a nemilujem ho ani teraz. Neviem konkrétne čím sa mi zhnusil, no viem, že som ho vlastne skutočne ani nemilovala. Možno preto že sa chová ako dieťa, možno preto lebo ma nepriťahuje ani fyzicky ani nijak, možno preto lebo sa s ním nedokážem ani porozprávať a takisto aj preto, lebo mu nedôverujem.
Postupom času to vnímam ako že som sa s ním dala dohromady skôr z trucu ako záujmu. Zasa som spravila chybu.
Normálne by som s ním už nebola a takisto sa mnohí z vás môžu diviť prečo som ešte s ním keď ho nemilujem.
Definitívne som to s ním ukončila asi pred 3 týždňami keď ma skopal na zemi ako nejakú dogu. Pasovala som ho už len na spolubývajúceho. Odísť z bytu som nemohla len tak, lebo som viazaná zmluvou. Horšie na tom je, že som ešte nevedela, že s ním čakám dieťa....
Pokračovanie nabudúce, pri poslednej vete mi totiž došli všetky slová...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
26. 10.októbra 2012 16:06
ô__________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ô
Napíš svoj komentár