Všade bolo dusno, len na cintoríne bol nezvyčajný chlad, ktorý bol asi predkaný bolesťou.Za vysokou lipou až v rohu cintorína bol hrob-jeho pomník, upútal pozornosť ľudí, ktorí občas zašli až na sa mí koneic cintorína za túžbou nájsť niečo zvláštneho.Z pomníku vyžarovala tvár mladého dievčaťa.Jej úsmev bol taký štatsný ako keby nepoznala nič iného len lásku a krásu.Pred pomníkom stál chlapec a smutne sa pozeral na pomník , na ktorom stál citát:..Budeš kdekoľvek a budeš naslúchať, nájdeš ma vedľa seba."Chlapcovi mohlo byť tak 18 rokov, možno o rok viac, Stál tam sám v tieňi lipy a v rukách držal kyticu kvetin.Hladil ich hlavičky, na ktoré chvíľkami padali slzy.Ja som tam stála o niečo ďalej s trochou zvedavosti a s velikou dávkou bolesti som ho pozorovala.Stál tam snáď tri hodinyani raz sa nepozrel inde ako na tvár toho dievčaťa.Pristúpila som bližšie, aby som mu videla do tváre.Nevidel nič, asi by ma ani nevnímla, keby som nanho neprehovorila.Bol taký krásny a mne sa zdalo že krajšieho chlapca som ešte nikdy nevidela.Bolo mi divné, prečo taký pekný chlapec nieje niekde an kúpalisku, kde by ho obletovalo množstvo dievčat.A teraz tu stojí a z očí mu padajú slzy.Keď som spozorovala jeho ústa, uvidela som, že sa s niekým rozpráva, ale nikoho som nevidela.Až po chvíľi vzdychol a ticho povedal:, , Prečo si mi odišla?"V tej chvíľi by som najradšj odišla keby som nebola svedkom tej hroznej skutočnosti.Potom položil nahrob kyticu a zapálil sviečku.Vybral si kapesník a v tom ma uvidelˇ.Chvíľku sa na mňa pozeral svojimi modrými očami-bol to pohľad krutý, ale zvláštne bolo, že hlas nebol zlý.Prehovoril na mňa:, , Potrebuješ niečo?"Nezmohla som sa na nič.opýtal sa znova a ja som sa rozplakala.Chcela som mu pomôcť, ale on skracoval tak trapnú chvíľu.Prišiel ku mne povedal, aby som neplakala, že život je strašne krutý.Až teraz som zo seba dostala :, , Prpeáč nevedela som.", , To nič"-povedal a začal rozpávať svôj príbeh.Volala sa Nika, vlastne Nikola, ale každý jej tak hovoril.Začali spolu chodiť na diskotéky.Ľúbila sa mu-takju pozval do tanca.Potom znova a znova....Pripadala mu ako bohyňa, ktorú zoslal sám Boh.Druhý deň boli spolu na plávarňi a tam ju po prvý krát pobozkal.Potom nastalo mnoho krásnych dní.Chodili spolu von a po pol roku s apo prvý krát milovali.Boli štastní.Raz sa pohádali , ale za chvíľku sa znova zmierili.Jazdili spolu na výlety, na koncerty, do kina.Požičivali si veci a chlapci s dievčatami im hovorili manželia.Keď mi Majk o tom rozprával , bolo mi do plaču.Nedokázala som zadržať slzy-plakala som a plakal aj on.Kvitnúce lipy boli našimi svedkami.Jeho očipredstavoval i taký smútok a žiaľ, aký som ešte nikdy nevidela.Bolo to hrozné vidieť plakať chlapca., , Keď jej bolo 16 rokov chodili spolu práve rok.Oslavovali to s kamarátmi na chate.Bolo to krásne keď celú noc a celý deň mohli byť spolu a plánovať do budúcna.Ráno, potom kamaráti odišli a oni zostali sami.Raňajky v tráve sa im zdali byť najkrásnejšie na svete.Ubehlo mnoho času a Majk dokončil svoje rozprávanie.Spomaloval reč a oči sa mu nalievali slzami.Potom začal opisovať ten osudný deň:, , Bolo to práve v tak krásny teplý deň a oni sa už minulého dňa dohodli na 1 hodinu, že si výjdu niekam do prírody a užijú si krásny deň.Ich kamaráti sa ponúkli, že ich odvezú kam budú chcieť aby všetci videli ako sa ľúbia.Doviezli ich k jazeru.Nika bola celý deŃ a celú noc krásna.Mala nové rifle a krásne dlhé a voňavučké vlasy.Majk bol vtedy nevýslovne štastný, omámený.Večer sa neúprostne blížil a oni sa rozhodli, že pôjdu niekam do dediny na diskotéku.Ľudia sa po nich pozerali a hovorili si-aký štastný párik., , Každý im fandil." Keď sme sa obaja pozreli na tvár toho dievčaťa na pomníku.bola to len krásna pravda., , Zábava s askončial a mi sme nasadli každý do iného auta.Naposledy sa pobozkali, naposledy pohladkali.Auta sa na križovatke rozdelili a každý išiel na inú stranu.Majk prišiel domov a išiel spať.Uprosted noci mu volali s nemocnice, že tam priviezli tažko ranené dievča a že jej prianím je aby tam prišiel.Celú cestu bežal-nevnímal strany, ľudí, ulice.Ani nevie ako sa tam dostal.Ľudia mu sami otvárali dvere a pozerali sa naňho strápene.Dobehol do izby, kd ena posteli ležala Nika.Jej vlasy boli ešte od krvi.Pri posteli sedeli jej rodičia.V očiach mali pohľad , na ktorý sa nezabúda.Nika len otvorila oči a povedala:, , Za všetkú lásku, starostlivosť vám ďakujem.Nechce sa mi umierať, ale musí to tak byť."Držal som ju za ruku a ona hlasom, ktorý jej ani nepatril povedala:, , Nenechávaj hrob prázdny, milujem ťa vždycky.Nechce sa mi umierať, ale musím, musí to tak byť, nechce s ami od teba.Mala som vás všetkých rada-rodičov, teba môj drahý-v mojom živote.Potom zaspala a my sme museli opustiť miestnosť.Matka sa zrútila a otec ju podopieral so slzami v očiach.bol som zrazu sám.Chcelo s ami umrieť.Dávali nám veľmi malú nádej.Zbytok noci som prechodil pod oknami nemocnice a nevedel som či ešte žije.Zomrela-na veľké krvácanie.ešte jeden krát mi dovolili aby som sa na ňu pozrel a potom ju odviezli.Stál som na chodbe a z očí sa mi valili slzy ako hrachy.Nechcelo sa mi veriť, že ju už nikdy nepobozkám, neobjímem, nepohladkám.Celý mesiac som stál pri jej hrobe od rána-do večera a vyčítal som si, že som ju enchal ísť týmautom.Opitý vodič nezvládol zátačku..., , Keby išla somnou , nikdy by sa to nestalo."A tak chodím na cintorín už rok, nechce sa mi medzi ľudí.Ty si prvá, s kým sa tu bavím.Teraz sa už nehnevaj-nechaj si pre seba-prosím ťa.Ľudia sú zlí a bezcitní.Príď sa somnou niekedy porozprávať-som tak strašne sám.Nikdy už nechcem so žiadnou chodiť-teraz už nie.A teraz ma už nechaj o samote. Týmito slovami sa rozlúčili a ja som pocítila, že padám niekam hrozen hlboko.Išla som naraz z cintorína smutná a tiekli mi slzy.Ľudia sa po mne pozerali a ja by som bola najradšj sama na opustenom ostrove.Ešte niekoľko krát som za ním bola, potom odišiel na vojnu.Zostali sme kamaráti.Jazdili sme na výlety a ani jednému z nás nenapadlo, že by sme spolu chodili.Tak plynul čas... -Majk má na hrobe kytičku sedmokrások.Je to práve mesiac, čo sa Majk zabil v aute sám.Ási schválne-všetci hovorili, že je samovrah.Len ja som vedela, prečo to urobil.Bolo to preňho vyslobodenie.Ležia teraz vedľa seba a sú spolu.Ja viem, že nikto iní ako oni dvaja.Zostala som sama.Sedím pod rozkvitnutou lipou a držím v rukách kvetiny.Je horké leto a na kvety padajú slzy.Pozriem sa na hrob a rozprávam sa s nimi. , , Som tu s vami sama."

 Blog
Komentuj
 fotka
aknel  3. 2. 2007 22:33
to bolo taq srdcervuce, ze som sa pri tom rozplakala.... ;'( KRASA!! prosimta odkial peries take pribehy??? su kuasne...♥
 fotka
ixka  3. 2. 2007 22:57
velmi pekne...no nemozem si pomoct, mam pocit, ze som nieco take uz citala.......
 fotka
kaja  3. 2. 2007 22:59
je to krasne to si pisala sama?
 fotka
efickaa  3. 2. 2007 23:54
Strasne pekny a moooc smutny pribeh (
 fotka
zdochliak  4. 2. 2007 07:50
...mal som to šťastie v nešťastí, že som videl skoro na vlastné oči, ako moju žienku nabralo auto...



...opitý šofér...



...hrdzavá hnilá posratá 3kodovka 105ka...



...narazil do nej v plnej rýchlosti...



...zabrzdil a odhodilo ju na 5 metrov pred auto, kde ostala ležať v kaluži krvy...



...na pár minút som zažil, aké to je, keď Vám v náručí zomiera najmilovanejší človek na svete...



...ale naštastie v nešťastí, sa stal zázrak a ona nadvihla hlavu z krvavého asfaltu a vraví: "Mike, neboj sa, ja žijem..."



...a odvtedy, žijem a s vedomím, že som ten najbohatší a najšťastnejší manžel na svete som vďačný, za každý okamih s ňou, za každú hádku, za každú facku, za každú výčitku...



...a každý deň, sa zároveň, niekde hlboko desím, že to budem ja, kto tu raz bude musieť ostať a plakať nad jej hrobom, ale radšej nech som to ja ako ona, kto tu ostane raz žialiť a rátať dni do konca vekov...
 fotka
johnygb  5. 2. 2007 12:49
velmi pekny a smutnucky pribeh...skoda ze zivot je tak kruty a nedovolil im zit spolu (
 fotka
klaaarus  21. 2. 2007 20:59
uzasne..strasbe krasne a smutne zaroven...
Napíš svoj komentár