((SKLAMANAAáá))

Bol utorok...Úplne obyčajný deň; len niečím sa odlišoval.
Snáď len tým, že spomedzi ostatných letných dní bol ten posledný...
Kráčala preplnenými ulicami mesta, plnými zamilovaných párov.
Len letné lásky, alebo lásky na celý život?!
Nevedela odpoveď na túto otázku.
Práve ona bola bezhlavo zaľúbená ako tieto páry, popri ktorých prechádzala snáď každý deň. Jej pohľad bol uprený na zem, a hlavou jej výrili spomienky.
Spomienky na... na jej nenaplnenú lásku.
Nieže by nebola pekná.. Chalani ju milovali.
Lenže ona nestála o bezhlavo zaľúbených pubertiakov. V hlave mala len jednu osobu, pre ktorú by bola ochotná vzdať sa všetkého.
Boli dobrí kamaráti.Najlepší.
No on mal povesť sukničkára.Jej to nevadilo, hlavne že s ním bola sranda.

No zrazu sa stalo to, čo nikto nečakal. Dokonca ano ona. Prvýkrát v živote mala pocit, že ju má niekto rád.
Vlastne ju mal každý rád, len si to nevedela pripusťiť.
Zalúbila sado svojho najlepšieho kamaráta!
Nenašla odvahu mu to povedať. No bolo pre ňu tažké rozprávať sa s ním a nehladieť mu uprene do očí. Nedokázala to.Nemohla pochopiť, ako sa mohla zalúbiť do chalana, ktorý strieda dievčatá ako ponožky...
No čo už stalo sa.
Pozbierala všetku svoju odvahu a priznala sa mu.
Nebol prekvapený, dokonca to tušil.
Chytil jej nežne ruku a povedal jej so slzami v očiach:
"Ty si pre mňa až príliž dobrá. Nezaslúžiš si takého chlapa ako som ja."
Bolo to ťažká rozlúčka so slzami v očiach.Najskôr bola z toho úplne mimo, ale počase sa s tým vyrovnala. Povedala si že už nijaké slzy.
Zostali kamaráti... nie takí ako boli predtým ale sú.


(ospravedlnujem sa za pravopisne chyby )

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu