Čierny chlap, plné líca a reťaz z mačacieho zzlata mu visí na krku. Brucho má obrovské, nevidí si na špićky nôh. Blíži sa ku mne, ako mu kráčam na proti. Blížime sa k sebe a tesne predtým ako sa minieme, pozrieme si priamo do očí. Roztrasie ma, bojím sa. Jeho lakovky mi ešte dlho po stretnutí znejú v ušiach - klop, klop, klop...
Prídem k obchodu večne otvorenému. Moja dobrá kamarátka, vždy som si rozumel so staršími, sa na mňa potajomky usmeje. Človek by si myslel, že náš vzťah ide aj iným smerom. Pohľady sa nám stretnú, priblíži sa ku mne, ponad pult si dáme bozky na líce, usmejeme sa a privíta ma. Začneme sa rozprávať.
"No čo môj, ako sa mi máš, usmej sa trochu!"
"Joj Teta Eva, dobre sa mám. Načo sa smiať, nemám náladu."
"Poď si zapáliť!"
"Teta Eva, povedzte, čo sa to deje s tým Godavcom, že mi ruku nepodal?"
"Deny, ja ti neviem, bude to asi tým, že si sa vyspal so ..."
"Ale veď vtedy už neboli spolu, myslel som, že vie, že som nebol je jediný. To sa teraz prestane zdraviť každému, kto s ňou niečo mal?"
"Ja ti neviem Deny, budem sa s ním musieť porozprávať, no potom, ako ti tú ruku nepodal a my sme ho zdrbali, neukázal sa."
"Nedivím sa mu, človeka zabolí na duši, keď mu niekto niečo vyčíta."
"Ale vieš Deny, on ti má aj doma dáke problémy."
"Tak nech má."
A rozhovor hasne. Nuž, keď sa vyspíte s bývalou niekoho, nečakajte priateľstvo. Taký je život. Chápem to, ja by som sa zachoval rovnako, no vlastná hrdosť by mi nedovolila, ohrdnúť podaním ruky. Matku som mu nezabil.
S Tetou Evou sa rozlúčim rovnakým spôsobom, ako keď som prišiel. Kráčam si ďalej. Svet sa krúti, stromy a ľudia plynú. Pozriem na strom a vidím na ňom vtáčka. O mnoho krajší výhľad naňho, než na starcov penis, ktorým močí na chodník. Starec je opitý, razí z neho lacné víno. Najskôr asi ovocné - čierny medveď, naše víno. Každý ho miluje.
Prv, keď sa ho napijete, pocítite ako vám pár percent alkoholu steká hrdlom dole do žalúdka. Cítite teplo alkoholu a potom, keď prehltnete, ústa sa vám zaplnia sladkou arómou. Odgrgnete si.
Romantická chvíľka sa končí, keď vtáčik odlieta. Zašuchoce krídlami a starec sa otočí. Pozrie na vás, vy pozriete naňho. Opitý, ešte stále močí, no teraz smerom k vám. Mám problém vyhnúť sa tomu neovládateľnému prúdu moču, ktorý mi začína obkolesovať topánky. Chlap spadol na zem. Tvárou.
Pousmial som sa a povedal si "spadol na penis?" a keď sa k nemu nakloním, aby som ho zdvihol, vidím, že z penisu krváca. Zavolám záchranku. Záchranka prichádza a rehoce sa. To je Feri, ten u nás už pár krát bol. Poznajú ho, starý známy. Pamätám, ako som raz bol na pohotovosti, keď som si zlomil ruku. Tiež tam prišlo so mnou pár opitých pánov z ulice. Pouličných duchov. Každého už ordinujúci lekár poznal. V nemocnici cítili domov a aj nemocnica cítila ich. Každý ich cítil.
Odviezli ho a ja som opäť ostal sám. Moč začal schnúť, bolo horúco. Teplý letný mesiac, prázdniny ešte len začali. Šalel som, sám so sebou som nevedel vydržať. Cesta domov bola krajšia ako kedykoľvek predtým. Sníval som o tom, ako prídem domov a hodím sa do bazéna. Ochladím svoje prepotené telo.
Prišiel som pred bránu a môj pes tam nebol. Pozrel som sa na plot a videl som, že pletivo je pretrhnuté. Ušiel. Začal som sa prechádzať pomedzi ulice, začal som sa prechádzať po sídlisku, kde ulice končia a objavujú sa prvé známky mesta.
Vzduh bol znateľne hustejší, smog sa mi zarýval do pľúc ako nôž do masla. Potreboval som čerstvý vzduch - zapálil som si. Ako sa mi tak uľavilo, pokračoval som v hľadaní. Keď som ho po hodine nenachádzal, vrátil som sa domov. Otvoril som bránu, zamkol som bránu a keď som vyšiel po schodoch na terasu, začal som odomykať dvere.
Pootočil som zámok a z búdy pri dverách vybehol môj pes. Celý čas spal. Nuž neľutoval som, aspoň som sa prešiel.
Keď som vošiel dnu, dal som sa do plávacieho úboru, vzal osušku a vyšiel k bazénu. Pri bazéne som sa ohodil do nahoty a s mojimi hompáľajúcimi vajcami skočil bombu do vody. Mal som pocit, že vajca sa mi zarazili do tela a upchali hrdlo. Zvíjal som sa v bolesti a utopil som sa...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.