Opustil som svoju klietku a opojil sa vínom. Diskutoval som o knihách, odpil si z vína, ktoré mi ponúkol bezdomovec, lebo oslavoval narodeniny. Aj keď na ulici žil už pár rokov, jas z jeho očí nevymizol a sršal z nich život a radosť. Bolo cítiť ako oslavuje každý deň vo víne z plastovej fľaše, no dnešok bol výnimočný. Dožil sa narodenín a myslím, že to z neho robilo človeka, ktorému dnešný večer patril.
Oslavoval s úsmevom, s úsmevom mi núkal hlt lacného vína, ktoré kúpil svojim kumpánlm, aby oslávili jeho narodenie.
Večer plynul a noc bola ešte mladá. Znova som ju trávil s priateľmi a s dušičkou, môjmu drdcu blízkou. No opojenie bolo silnejšie ako zdravý um či city. Ignoroval som okolitý svet, no na druhú stranu, vážil si chuť života a ľudí v ňom. Môj život.
Víno prúdilo v mojej krvi ako zbesnené filcky v ochlpení gentlemana z osemnásteho storočia. Začal som šalieť a zabúdal som na to, čo je správne, na to, čo prinesie zajtrajšok.
Nechápem ako, dostal som sa na diskotéku. Pracoval mi tam kamarát. Malý, až príliš mlado vyzerajúci človiečik, pomerne vysokej inteligencie, vtipný a nápomocný v každej situácii.
Sedel som pri bare, on obsluhoval a zo zadymeného parketu, objavila sa pri mojej stoličke kráska, z ktorej tela vyžarovala nesmierna vášeň a ktorej oči planuli sexuchtivosťou.
Zapálila aj mňa a chtíč mi začal kučeravieť myšlienky. Pracovalo niečo vyššie - moc samotného Boha. Uvelebil som sa, začal triezvieť a uvedomovať si, že na svinstvá, z ktorých jedno ma pokúšalo dnes, nemám žalúdok, odvahu čo svedomie.
Opustil som bar, obliekol si deravý kabát a vykročil domov.
Ostal som čestný a čistý voči svojim prevedčeniam a napísal tento text, ktorý nemá význam, no z delíria alkolu toho možno pochopiť viac...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár