Pamätal som si len bar v ktorom som v tú predošlú, osudnú noc sedel. Bolo päť hodín, noc nebola ani len v dohľade. Mestom sa začínalo šíriť temné svetlo z lámp, osvecovali mi každý jeden krok. Bolo to nádherné, cítil som sa ako v starom americkom filme z predvojnových rokov. Romantika ako vyšitá.
Bar do ktorého som vošiel bol neďaleko môjho bytu. Bol nenápadný - taký ten pivničný bar, do ktorého môžete jedine zablúdiť, ak by ste ho hľadali, nenájdete ho - tam som vošiel. Boxy, v ktorých sedel jeden blázon pri druhom, boli preplnené. V jednom sedela kráska v bodkovaných šatách. Ryšavé kučery, zelené oči. Nohy také dlhé, ako brazílske hady, pohľad taský prenikavý, ako laser, ktorý vám prereže telo na dve polky. Cítil som ako sa mi zabodáva do každého kúsku tela.
Znásilnila ma svojím pohľadom. Bol som obdarený jej pozornosťou, cítil som sa ako v raji. Kam som sa dostal, ja idiot, keď som sa na ňu pozrel?
Spomínam si, ako som sa sem dostal (intermezzo)
Sedela sama, bol to jediný prázdny box, jediný na svete, čakal len na mňa a ona si doň, suka, sadla. No keď sa na mňa usmiala, vedel som, že to bol úsmev volania, úsmev, na aký som nekonečne dlho čakal. Reagoval som krokmi k nej. Prikočil som letmo, ako tanečník, ako striptér, nechutné prasa. Mohol som byť viac slizký?
Videl som, ako jej v očiach preblisla nechuť, keď zbadala moje potupné telo, približujúce sa k nej. V tom boxe sedela sama, ako som už spomínal, no bolo tam tak málo miesta, že keď som sa jej opýtal či si môžem sadnúť, keď mi to ona povolila, sadol som si k nej tak blízko, až sa nám stehná dotýkali, treli, hriali sa jedno o druhé. Dotýkal som sa lávy, ona sa dotýkala lávy, vzplanuli sme. Jej vlay sa zdali červenšie, moje oči sa temer roztiekli v slzách radosti a potupy, ktorú som pociťoval, keď som sa začal chovať ako každé prasa na svete, ktoré nemá nič iné, len falus medzi nohami, ktoré so sebou nedokáže robiť nič iné, len zbierať ženské prirodzenia.
Objednal som jej pohár červeného, usmial sa na ňu. Poďakovala mi a odpila si poriadny dúšok toho červeného moku, videl som ako to prehltla. V tej chvíli som chcel byť vínom, alebo aspoň tým pohárom, dotknúť sa jej pier, bozkávať sa s ňou a milovať sa s ňou a plodiť s ňou a mať s ňou rodinu a vziať si ju za ženu a nájsť si prácu a živiť ju a zostarnúť s ňou a umrieť jej v náručí a ako duch ju potom sledovať a strážiť a čakať na ňu, keď za mnou potom príde.
Koľko málo stačí, aby sa človek zamiloval - pohár vína.
Svoj pohár som mal už dávno vypitý, ešte doma, pred mojou cestou do baru. Krása nad opitými hlavami nás dvoch bola neznesiteľná, cítil som sa sladko, nechutne sladko. Bolo to krásne. Prečo veci, ktoré sa nám hnusia, nás tak veľmi priťahujú? Čakal som, že ona mi zodpovie túto otázku, čakal som, že ona mi ukáže, čo to znamená, keď ma priťahuje neresť.
Pobozkal som ju.
Bozk mi opätovala, opätovala mi nežné dotyky, opätovala mi pohľady, opätovala mi všetko, čo som jej dával. Pozvala ma k sebe do bytu, vyspali sme sa spolu. Ako som čakal, že to skončí?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár