Ľudia vstanú a jediné čo vidia, sú ich mihálnice, poprepletané a pozliepané. Ľudia vstanú a nič nepočujú, len vodu, ktorá kvapká v ich pokazenej nádržke nad hajzlíkom. Ťahá ich to tam krok po kroku, vymočia sa a s úsmevom sa venujú každodennej, rannej hygiene.

Tak ako oni, aj ja som dnes ráno vstal, vysral sa, umyl a šiel krásne vyvoňaný z domu. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi, pre mňa však boli iba obyčajné, šedé tváre bez očí, úst, bez nosov. Zvuk im od nikadiaľ nevychádzal, hovorili so mnou cez myšlienky.

Klamem - nik sa mi dnes neprihovoril. Bol som sám, na ľudí som nemal chuť. Nevnímal som ich, teda až na jednu zrelú pani, ktorá mala vysoké čižmy, sukňu nad kolená a tak jej bolo vidno rýchlik, ktorý mala na silonkách. Bola to profesorka, vysvetľovala nejakú látku, no ani za Boha som sa nevedel sústrediť, lebo som sledoval ten jej rýchlik. Odkiaľ a kam smeruje? Má ešte vôbec kam smerovať?

Odpoveď sa mi ponúkla okamžite - pri pohľade do jej očí, nevidel som modrú farbu, ktorú tam kedysi mala. Videl som tam šedú, múdru farbu, plnú rozumu, skúseností. Videl som v nej cez 50 rokov života a to mi stačilo ako jasná odpoveď. A teda oznamujem tebe, milý čitateľ, ten rýchlik nikam nevedie, už nemá kam smerovať. Trasa je slepá.

A tak, ovešaný nechutným zistením, pokračoval som v nekonečnom dni. Úsmev z tváre sa mi vytrácal, vtipy na ktorých som sa v duchu smial sa mi už vtipnými nezdali a okoloidúce hlavy mi prišli všetky rovnaké. Jedna má okuliare, druhá nie. Jednej svieti obrovský jebák na líci, druhej na brade. Tváre to boli chaotické, každá iná, no rovnaká. Vo všetkom videli niečo nové, zaujímalo ich všetko, všade chceli vidieť.

Myslím, že v živote to dotiahnu ďaleko. Generácia za generáciou sa posúva stále ďalej a myseľ (aspoň na oko) je v 13 rokoch na úrovni 18 ročnej. Myslím tým, že mňa by ako 13 ročného v živote nenapadlo, že budem otcom, no teraz sa to stáva tézou nejedného rozhovoru siedmačikov. A čo tie ženy, hojój.

Pred pár týždňami, keď ešte bolo teplejšie (je december), šiel som do školy vyzdvihnúť svoju malú, 10 ročnú sesterničku. Vošiel som do triedy a videl som tam kŕdeľ malých striptérok, ktoré, pravda, nemali prsia, no tie nemajú ani niektoré dospelé. No prisahám, keď som ich tam videl sedieť, rozprávať sa ako paničky s vyloženými kabelkami na lavici, pomyslel som si, čo by asi napadlo pedofila v mojej situácii - "Ojoj, táto 8 ročná vypadá na 16, tú nechcem."

A tie tváričky budú zalievať stromy, ktoré nasadím v mojej záhrade?

Kto bude čítať knihy, kto ich bude písať? Kto bude tvoriť dobrú hudbu a kto bude živiť srdcia láskou? Kto bude klamať a hovoriť pravdu? Kto bude človekom, keď sedliacky rozum nahradí vzduchoprázdno? A kto bude bojovať za svet, keď rozum vzdelaný, nahradí rozum degenerovaný?

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár