Podal som s úsmevom
ruku Diablovmu synovi.
Faloš, ten krutý had -
slizký ako sopeľ,
odťal mi ruky slovami:
"Buď mojím priateľom."

Bez rúk,
niet záchrany,
nuž ostáva len,
nechať sa vetrom rozfúkať.

Zaduje pár sladkýh tónov,
"kamarát" v nich začuje
sladké zbohom na rozchod.

V diali sa nájdeme -
ja zhmotnený z prachu,
nové ruky mu budem podávať,
no on mi len kýpťom,
s hanbou v očiach zamáva.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár