Aj ja som sa podieľal na tomto majstrovskom diele, blokoval som do rytmu ľudských krokov na čerstvo umytej podlahe, klzkej ako slová mojej bývalej. Dokonca i hviezdy vonka žiarili, aj keď bol kaufland zastrešený, cítil som z každej hviezdy to teplo, ktoré mi zohrievalo kosti a dlane.
Rukami mi prechádzali státisíce eur, chvíľami som bol bohatý, či nie? Mal som špinavé ruky od práce s peniazmi. Pošpinil ma konzum. Špinavé peniaze, špinavé potraviny, špinavé akciové ceny, špinavý hypermarket z ktorého som ukradol špinavú päť eurovku, kvôli návalu adrenalínu, slasti, že som pripravil obrovskú spoločnosť o pät eur s vedomím, že keby toto začal robiť každý v pokladni, do pár mesiacov, či rokov, by možno skrachovali. A možno nie, no určite je príjemné, odjesť si z rohu zlatého koryta.
Blokoval som a koncertoval, skladal si v hlave básne, spieval si Kryla. Usmieval sa na ľudí, obzeral sa, koľkí ku mne ešte smerujú. Pozrel som sa do uličky, pred ktorou bola moja pokladňa. Stála tam ona.
Moja prvá láska, s ktorou to skončilo o nič krajšie než s tou poslednou. Otvorené boli len dve pokladne - kolegyňa a ja. Láska sa rozhodovala či má ísť ku mne, či ku nej. Ja som mal ešte dvoch ľudí, ona bola prázdna, no láska si aj tak vybrala
mňa. Kúpila si ľadový čaj, nejaké keksíky, bol som v tranze, nespomínam si.
Pozdravili sme sa, ako keby sa nikdy nič nedialo. Usmiali sme sa, doblokoval som jej nákup, koncert sa blížil k vyvrcholeniu, a povedal cenu. Podala mi peniaze, položila mi ich do dlane a jemne sa jej dotkla svojimi prstami. Boli presne také jemné ako som si ich vždy pamätal. Nohy sa mi rozklepali, nedal som to na sebe poznať. Dal som jej výdavok, znova sme sa dotkli. Nezvládol som to, rýchlo odtiahol ruku a poďakoval za nákup. Odzdravili sme sa a zmizla v odsúvacích dverách. V tom okamihu, keď u mňa nakupovala, na všetko som zabudol. Netrápili ma nijaké zlotrilosti moje, či môjho okolia. Zabudol som na všetko pekelné či krásne za posledné dva roky.
A keď zmizla a ja som sa vrátil do reality, uvedomil som si, že je jedno ako sa trápim. Vždy tu pre mňa bude ten kus z nej a zo všetkých mojich lások. Vždy tu bude ich škola a tie ich lekcie sa od seba predsa až tak nelíšili...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár