a vonka mínus dvadsať,
prichádza k baru,
ja sa usmievam.
Nedokonalá krása
žiari z jej očí,
och prečo
ju milujem?
Ľahká,
každý ju pozná,
vedia ako chutí
a predsa viem,
že som jej prvý.
Lacné gesto,
pozvem ju na pohárik
a odídem,
nech si ho ona zaplatí.
Za lásku čo mi vzala
za päť minút
kyslíka čo sme spolu dýchali.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár