čo nik nehovorí,
no každý počúva.
Nemám čas,
opustené pole
bez úrody,
bez zrážok.
A nad ním zapadá slnko,
v očiach vlhko
a rozkrok ťa páli.
Pravá a ten pravý,
na poli bez úrody,
zasejú semeno.
Vemeno.
Chytí pravý do ruky,
do ľavej ruky
a bozká ju na pery.
Upchá diery.
S úsmevom,
kým nie je tehotná.
Teraz už,
ostala slobodná.
Mamička.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár