poznáte lásku?
Tú čo sa rozpadá
na našich dlaniach,
ktorú kalí rozum?
Lásku čistú
ako polnočné nebo
letných nocí,
lásku čo šialencom
vyčarí úsmev,
tú čo stromom
splieta konáre
a bozká vaše pery
pokryté jahodami?
Ja ju poznám -
cítim ju tisíci krát,
v každom nádychu
do čiernych pľúc.
Pre ňu
sa na smrť usmievam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár