My s filipom a danom sedime vkresle a kontemplujeme ako padli anjeli nad zivotom nekonecnosti, nad nevycerpatelnostou nasho priatelstva a uvedomujeme si, ze aj ked budeme na dne a budeme uplne sami (bez zien a rodin), tak umrieme spolu, aj ked ako traja buzici, no stale bratskou laskou spojeni.
Objedname si kavu, zapalime cigarety a kritizujeme nasich otcov a otcov ich otcov, ze ako mohli dopustit aby my - stado nekonecne slobodnych vrabcov, sme boli uvazneni v okovach konzumu, nekonecneho strachu o peniaze a stale s absenciou vlastnej spokojnosti. Nikdy nam nebude dost.
Tak nas ucili stare matky, stari otcovia, matky a otcovia.
Najpekelnejsim na tom vsetkom ale je to, ze aj ked sa usmievame a smejeme na okoli, na tych klapkach ktore maju na ociach, stale vieme, ze my dopadneme rovnako.
No dnes nie, dnes urcite nie! Splodili nas, nech menime svet, nech sa ludstvo brani. Filip ma moc zrusit kazdy bankomat (ked vyberal peniaze z bankomatu, pokazil sa) - bojuje proti konzumu!!!
Dano ma superschopnost mat dve ci viac tvari, spontanne vykryvat ked sa myli, alebo ked je v uzkych - ojebe svet svojou cistou genialitou, no nas dvoch s filipom nie - my vieme ze on je blaznivy genius a majster lzi a on vie, ze my vieme.
A prave to nas spaja. To, ze sa pozname a vieme ake skazene a ciste duse mame. Nasa uprimnost je sladsia ako lzi - my sa uprimne bavime na ludskej hluposti a chybach, ale nie s vysmechom - my to robime uprimnejsie, cisto len pre zabavu a uvedomujeme sk, kde su hranice (teda Dano to niekedy prezenie, no smrt v nasich ociach sa ho snazi ukludnit - nepomaha to).
Ja vsetko len sledujem a krasne chvile tlmim svojim sustredenim a neschopnostou sa skutocne a uprimne smiat. Som akysi tomic, no nas vsetkych okridlenych anjelov drzi pri zemi. Nebyt mna, vsetci anjeli by odleteli do nebies a inych vesmirov a svet by bol len puste miesto bez blaznov co hltaju kazdu malickost a zivia sa smiechom, radostou a uprimnostou v slovach, vyrazoch a blaznivych rytmoch slov.
Byvali sme vsak styria a stvrty o vsetko prichadza, ten co sa zdal najvacsim rozumom, premyslal prilis vela a zblaznil sa. Stratil kridla a prestal lietat. Padaaaaaaaaa - pada ako to len on dokaze do bahna, v ktorom sa narodil, no my sa onho nebojime, lebo on v nom vie plavat. Dosiahne nasho stavu nirvany a najde skutocne piatelstvo. Ci uz s nami, ci s inymi - pochopi ze priatelstvo je viac ako len cas traveny s priatelmi, pochopi ze priatelstvo znamena, byt priatelom aj ked dalej ako kedykolvek predtym.
Ja v mas verim. Ak my nepatrime k sebe, tak svet konci a ludia umru so slzami v ociach, lebo aj ti co nas nenavidia, budu nas milovat ked zmizneme. Vsekto sa miluje - nenavist miluje, moc miluje, laska miluje.
Svet je jedna obrovska laska, tak nou kludne mrhajme!
Odchadzǎe z baru, zahasime posledne cigarety. Vyplatime najlepsiu lavu aku ste kedy pili a otvarale svere. Podame si pred barom ruky, filip nas opusta jednym smerom a my s danom sa vyberame druhym. Dorazime na krizovatku, podame si ruky a lucime sa. Oni dvaja isli domov a ja za svojou laskou. Nuz, ale tento pribeh sem nepatri - naco kazit priatelstvo laskou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár