Bol som na Václaváku a ľudia okolo mňa plynuli tak rýchlo, že som sa im nestíhal pozerať na tváre. Každý sa hnal domov z práce, alebo do práce a okolitý svet ich vôbec nezaujímal. Všetci mali klapky na očiach a smerovali už vychodenými cestičkami na miesta, ktoré už od nepamäti poznali. Dážď sa lial, všetci mali dáždniky, len ja nie, bolo mi to jedno. Moje kroky viedli k baru na spodku Václaváku. Bol to jazzový bar, skutočná krčma plná štamgastov a starých corgoňov, čo srali na okolie, ktorým stačil len pohárik pálenky a krígeľ dobrého, českého piva. Jedno také som si objednal a vychutnával ho dúškami, ako dieťa, ktoré saje mlieko z matkinho prsníka, až kým sa nepozvracia a nezaspí.

Sen sa stával skutočnosťou - keď som šiel do Prahy, tešil som sa, ako sa opijem, ako nebudem doma, ako budem robiť NIČ a len snívať s otvorenými očami, vypnem a spoznám samého seba. Ako som sa tak pri tom pive spoznával, zistil som, že ak si dám ešte jedno, tak sa už nikdy nespoznám, lebo keď odtiaľ pôjdem preč, spadnem na schodoch ktoré do toho baru viedli a najskôr sa tam asi zabijem, tak som usúdil, že sa pôjdem spoznávať ku sesternici (pri nej som býval).

Cestou domov som si kúpil ešte dve fľaše lacného vína, som gurmán, a dva balíčky cigariet. Cestou metrom po mne ľudia pozerali, čo za ožratého študenta to som, ach, keby tak vedeli, že ja sa len spoznávam. Odsudzovali ma, alebo im vadil ten zápach čo zo mňa razil, ale bolo mi to úprimne jedno, celý svet mi bol ukradnutý. Preto, keď som prišiel domov, otvoril som si prvú fľašu a začal vychutnávať život. Spoznávania na dnešnú noc už stačilo, teraz som sa chcel len natrieskať.

Ako som tak popíjal, sesternica spala, prišla domov jej spolubývajúca a tú mi nedá neopísať.

- Blondína, zelenooká, štíhla. Miluje zábavu, mužov a alkohol. je charizmatická, sebavedomá a úspešná žena, ktorá vie čo chce a skutočne všetko čo chce, dosiahne.
Dlhé a štíhle nohy, pevné prsia do ruky, zmyselné a plné pery, upravené vlasy, nie veľmi vymaľovaná, stvorená pre mňa. Prekvitala itelgigenciou, šarmom a krásnymi myšlienkami (tak si predstavujem svoju učiteľku sexu, teda života). Mala 25, skutočný ženský ideál. Vzal by som si ju domov, keby som nebol zamilovaný.

Prišla ku mne, podala mi ruku, pobozkala ma na líce a predstavila sa mi. Nohy sa mi zachveli a srdce poskočilo, na tvári som mal priblblý úsmev ako školáčka, zneužitá svojím starším bratom. "ja som ...," predstavila sa mi a hneď ako som sa jej predstavil ja, spustila na mňa lavínu - "Konečne niekto, kto sa v tomto byte baví. Tvoja sesternica skoro vôbec nepije a nechodí ani von. Konečne niekto zábavný, a inak počúvaj sem - neviem sa rozhodnúť medzi dvoma chlapmi, však mi pomôžeš, však sa o tom s tebou môžem porozprávať?" A ja, ako správny gavalier, neodmietol som a ponúkol svoje rameno, tejto úbohej ľudskej bytosti, ktorá rieši závažný problém, ako zachrániť populáciu. "Hneď som tu, idem si po lak na nechty, prezlečiem sa a vrátim sa. Zatiaľ nalej aj mne víno, nebudeš predsa popíjať sám, " doteraz mi to tak vyhovovalo, "opijem sa s tebou."

"Prezlečená" vypadala oveľa príťažlivejšie. Jej pyžamo tvorili tangá, voľné tričko v ktorom bola bez podprsenky a krásne dlhé nôžky, o ktorých snívam doteraz.
Sadla si na gauč vedľa mňa, vyložila si ku mne nohy a začala si ich lakovať. Krv mi v žilách prúdila rýchlosťou svetla, civy sa mi rozšírili, krv začala prúdiť do dolných končín, na tie správne miesta. "Tak spusti," povedal som jej.
"Mám chlapa, je bohatý, má ma strašne rád a dáva mi všetko čo potrebujem, no neviem či je to presne to, čo chcem."
"Nechápem, čo toto môže byť za problém. Vyber si jeho."
"Ten druhý na mňa skoro kašle, sex s ním je krásny, no inak som mu ukradnutá. Ja nechcem len pozornosť a istotu, viem sa o seba postarať aj sama, no chcem, aby nám to fungovalo aj v posteli a s tým prvým, s ním to tam stojí za hovno."
"Tak si vyber tretieho," navrhol som jej s úsmevom. Ona mi úsmev opätovala a žmurkla, "dolakuješ mi nechty? Nechcem sa tam naťahovať."
A ja som jej ich začal lakovať, nie som bezohľadný. Predstavte si, aké trápenie to pre ňu a aj pre mňa muselo byť, keď si to robila sama.

Sedeli sme tam mlčky, ona sledovala mňa, ja ju a jej maličké prsty na nohách. Snažil som sa to neodfláknuť, mrzelo by ma, keby som také majstrovské dielo pokazil jediným ťahom. Nechty som jej domaľoval, šiel som si zapáliť na balkón. Vonka mrzlo a krv sa mi kvôli tej zime vrátila tam, kde bola predtým. Bol som v pyžame, takže moje prekrvenie bolo dosť vidno, no nevenovala mu nejakú pozornosť, len keď to zbadala, pousmiala sa - suka.

vedela že ma má a ja som vedel že to vie, no bolo mi to úplne jedno. Zamiloval som sa do nej. Ako som tak na balkóne fajčil a postupne sa zmenšoval, rozmýšľal som, kam sa dnešný večer uberá. Mal som dievča, bol som celý jej, no už sa ten vzťah rozpadal. Bojovali vo mne pudy a svedomie a pridalo sa tam ešte aj víno. "Nechám veci plynúť, či sa stopnem?" - povedal som nahlas.

"Čo hovoríš Deny?" - spýtala sa ma. Zistil som, že celý čas ako som tam fajčil, ona si sadla bližšie a celý čas sa mi pozerala na zadok. Otočil som sa a rozpačito sa rozosmial.

"Čo to robíš ...," spýtal som sa jej a celý som sa klepal.
"Pozerám sa na mladé mäsko," prehlásila suverénne a ja som vedel, ktorá bije. No posunul som hranice o trocha ďalej. Sadol som si na gauč ku nej, zakryl sa dekou. Ona sa zakryla so mnou, nahé nohy si vyložila na moje a tak sme spolu v objatí - neobjatí pozerali telku a pili víno. Rozoberali sme spolu kopu vecí, sex, prácu, rodinu, plány do budúcnosti a čím viac som ju spoznával, tým menej som ju bral ako sexuálny objekt a myslím, že aj u nej to bolo rovnaké. Jej horúce telo pomaly chladlo, moje horúce telo tiež, tlmilo nás víno a to, že sme sa spoznávali.

Povedala mi o sebe veci, ktoré nik iný nevedel a možno ešte teraz nevie. Spriatelili sme sa. Keď sme dopili svoje posledné poháriky, pobrala sa do postele. Ja som si tiež ľahol a zamyslel sa.

"Chýba mi a to si šla ľahnúť len do vedľajšej izby. Idem si ľahnúť k nej? Zavolám ju ešte na chvíľu ku sebe?" Zlomil som sa, postavil sa a šiel k dverám do jej izby. Zaklopal som a ozvalo sa sladké "ďalej!"
Otvoril som dvere, podišiel k nej a spýtal sa jej, či si ku mne ešte na chvíľu nepôjde sadnúť. Súhlasila a prišla. Povedal som jej o tom, že mám dievča a že dnes vo mne vzbudila nenormálne napätie, mohla ma rozkrájať a kus krvi by zo mňa nevytiekol. Bol som plný niečoho iného, bol som plný nej.

"Zajačik, si príliš mladý na to, aby si sa viazal na nejaké dievča. Navyše ak ti to neklape, tak ako si povedal, radšej to skonči. Máš sny, krásne sny, tak sa venuj tým. Ja som svoje sny už dosiahla a preto sa venujem láske, ak sa to láskou dá nazvať. Hľadám ju, presne ako ty, presne ako všetci. Váž si samého seba aspoň tak, ako si ja vážim seba. Udržal si sa a to sa nedeje tak často. Ja viem, že by som ti neodolala, priťahoval si ma hneď ako som ťa uvidela. Si dobrý, ostaň takým aký si."

Poďakoval som jej, objal ju a poprial jej dobrú noc. S priateľkou sme sa rozišli a chvíľami ľutujem, že som v Prahe nič neurobil, keď som mal možnosť, no na druhej strane ma teší, ako som sa dokázal udržať, ako som sa zachoval tak, až priam staromódne. Na blondínku myslím každý deň, na to čo mi povedala, ako tam skackala v tangách a tričku bez podprsenky. Na jej temný pohľad plný vášne, na jej slová vďaky či obdivu za to, že som debil a nič som nespravil.

A sen skončil, začal sa deň.
Život som mrhal niečím, na čo som nebol pripravený. S odstupom času som sa zmieril so svojimi chybami, uvidel som, koľko zla som napáchal a koľko hlúpostí a lží povedal. Vravieť niečo, len preto, lebo to je pekné - to nič nezmení a je tu toho už príliš veľa, no povedať, vypľuť pravdu, úprimne a otvorene hovoriť o zle v nás a o našich chybách, je cennejšie ako všetky peniaze a láska sveta. Nezatvárať si oči, zmieriť sa so samým sebou, prijať ľudskosť v sebe a priznať si chybu. Oľutovať to, potom sa z toho tešiť - smerujme tam, kde nik nebol.

Všetci podvádzame, a ja nie som iný. Všetci klameme a ja nie som iný. Všetci chceme niečo viac a ja nie som iný. Záhuba je vykúpením, no tú chvíľu čakania na ňu, chcem stráviť so smiechom a budem sa smiať vám a sebe. Piť víno, fajčiť cigarety a užívať si sprostosť a temnotu sveta. Svet zakalených očí, úst plných prachu, polí plných diaľnic a zvierat, ktorých už plno nie je. Raz zaspím a potom už nevstanem, to jediné viem s istotou.

 Blog
Komentuj
 fotka
burble  24. 3. 2013 10:17
ľúbim plynutie na václaváku,sedieť, jesť rožky a paštéku a sledovať pohyb, najsilnejšia lovestory akú som v prahe zažila. aspoň teda v centre prahy.



píšeš úžasne, toto bola jedna z mála vecí v poslednej dobe, čo som prečítala na jeden nádych a bude ešte chvíľu doznievať.
 fotka
deny1993  25. 3. 2013 21:26
Tam sa všade a do všetkého dá zaľúbiť. Je to krásne mesto.



A ďakujem krásne za pochvalu, ani netušíš ako ma to potešilo. Naozaj.
Napíš svoj komentár