zmenil si svet
na mokrý a špinavý.
Zakryl prašný chodník,
ukryl krásku v žiali.
Dážď
nekonečnej letnej noci,
keď si mi ležala v objatí -
dvaja milenci na matraci
a telá ešte v napätí.
Dážď,
kam zmizli spomienky?
Utopil si ich
v našich odvrátených pohľadoch,
keď sa dovidenia
zmenilo na zbohom?
Dážď,
ó, už poznám odpoveď -
vyšlo slnko.
Celú pravdu nepoznám,
len jedno viem.
Špina sa odplaví
a znova poviem "milujem".
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár