Nepoznám chvíľu, ktorá sa dá nazvať radostnejšou než tá, keď som sa usmial. Či to bola cesta lesom, kde stromy tienili môjmu kroku do diaľav, keď mi šuchotalo pod nohami lístie, či keď som sa zvalil na zem na stráni porastenej trávou tak zelenou, akou je len skutočná tráva v čistej prírode, keď som vstal a kráčal ďalej, až som sa dostal k čistinke na ktorej stáli srnky a pozerali sa mojím smerom - žmurknutím oka sa mi pozdravili, ja som ich virtuálne objal svojou dušičkou a rozbehol sa medzi ne. Rozutekali sa a ja som každej jednej poslal bozk na rozlúčku, no odkopli ich, keď pri behu vyhadzovali kopytami do vzduchu.
Romantická prechádzka mi vyčarila úsmev na tvári. Krátkozrakosť mi nebola na chybu, bolo mi jedno čo vidím a ako to vidím, bo mal som pocit, že všetko krásne a smutné som už videl. Mýlil som sa...
Či to bola cesta mestom, keď som si plachtil ulicami pomedzi domy v Prahe, keď som hľadal jazzový bar, v Paríži na Champs-Elysées popri parfumérii Fragonard a do ktorej som vkročil a kúpil tam voňavôčky v malých flakovníkoch pre svoju matku, ktoré stáli celý majetok, no radosť v mamičkiných očiach stála zato, či cesta Lučencom - metropolou samozvaných bohov, krásnych ženských nôh a prázdnych reči chlapcov, ktoré vypĺňajú dierky ženských lôn.
Bar za barom sa na každom kroku rodili - či už v metropolách ktoré som navštívil, či v mojom mestečku, plnom špiny a ľudí mne podobných. Z barov sa ozýval "dum, dum, tac, dum..." zvuk, ktorý značil, že tam sa žije. Keď som došiel k poslednému baru na ceste domov, nedalo mi to a vošiel som dnu. Bar bol malý, na konci hlavnej ulice, s plagátmi filmových klasík, fľašami z vín na stenách a s pár ľuďmi z čias mojich minulých.
A chytila ma nostalgia.
V bare som nevydržal a šiel som priamou cestou domov čo najrýchlejšie, bo spomienky mi zaplavovali myseľ a nevedel som nič - nič len myslieť. Keď som dorazil domov, ľahol som do postele. Všetok ten smútok, všetka ťarcha zo mňa opadla. Zaspal som a spal, spal s úsmevom na tvári
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.