Zatúžil som po bozkoch, poháriku vína a krabičke L&Miek modrých, nech sa mi s ňou ľahšie nažíva. No je to normálne, slopať vždy keď sa dá, celú výplatu z brigády prepiť? Čo mi pripomína, že ma to tam už nebaví. Včera mi volali, že kde som a čo sa deje, prečo nie som v práci a mňa napadla tá najbanálnejšia výhovorka, ktorá je taká zapoužívaná, že jej každý uverí - som chorý.
Na dôveryhodnosti jej dodal môj poopičný hlas, ó ale ten pocit, že som znova klamal! No vykúpil som sa, uľavilo sa mi - nemusel som do práce, prdol som si a tak sa uvoľnil, pustil sa do relaxovania.
Prečítal som "Zbohom zbraniam", pustil sa do ďalšej Kerouacovky a keď som už pocítil, že som pripravený kopírovať, začal som spisovať svoju piatkovu noc. Je to na hovno, moje písanie je v poslednej dobe celé na hovno a musím sa doslova nútiť, aby som písal.
Čo na to potrebujem - rozchod a či dokonalý vzťah, to jest moja múza, ktorú neustále mám, no vždy o ňu prichádzam, lebo láska je predsa vždy nudná, len vtedy sa aj tá jej nudnosť a jednotvárnosť zdá dosť atraktívna, keď o ňu prídem.
A ja som o ňu znova prišiel, ale teraz ma to nejako nemrzí a tak píšem zo zúfalstva. Celý opojený pocitom zadosťučinenia, že zbavil som sa princeznej, čo klamala mňa, ktorú klamal som ja.
Ušká mi zahrieva Bob Dylan - perfektný pesničkár. A čo predsa človeka poteší viac, než texty, ktoré sú plné zúfalstva a sklamaní, plné toho, čo on ukrýva vo svojej dušičke? Nič.
Vedľa mňa sedí Peter, ktorého oči a šialené "hipsterstvo" priťahuje nejednu krásku. Je to fajn chalan, no priateľstvá sa v priebehu rokov menia, ba aj ako idú mesiace, všetko sa mení. Z hodiny na hodinu sú ľudia iní a ja s nimi.
Náhoda bola sviňa a pohľad na svet skreslený, keď som naň hľadel pomedzi dymové krúžky. Náhoda chcela, aby posledné, čo si z tej noci budem pamätať, je, že som zvracal, kvôli komfortu sa držiac dopravnej značky "zákaz odbočovania vpravo" a vzápätí jedenie chrumiek a filozofovanie o ľudskom šialenstve.
Keď dohrmeli myšlienky a svet sa zdal znova ucelený, začala sa ozývať zlatá žila. Vtedy som pochopil, že všetko už bolo povedané a že ostatné slová sú už zbytočné. Kamarátsky som sa s priateľmi rozlúčil a pobral sa svojou cestou domov.
Najdlhšia púť v živote - tackal som sa v nadprirodzenom svete mojej mysle a vína a nikotínu v eufórii z rozhovorov, v tú noc vedených. Rozbehol som sa domov a spomínal na to, ako pred pár hodinami mi moje dievča - nedievča blúdilo rukou v rozkroku a ja som jej hnát, jemný ako špáratko, odháňal svojou tučnou, od cigariet zažltnutou rukou. Myslel som na to, ako o tom všetkom napíšem, keď prídem domov. Myslel som na to, ako celému svetu uložím na plecia moje pozorovania, zážitky, trápenia i radosti tej noci. Rozbehol som sa a bežal, naprieč ulicou, po šírke i dĺžke ulice, motalo ma. Hovoril som so "toto napíšem, dnešný večer spíšem" a zbadal som na chodníku dve opustené dievčatá, zablúdené dušičky z mesta, ktoré nevedeli, kam sa to dostali.
Zacítil som ich pohľady na svojom bláznivom, utekajúcom tele a aj keď dych mi už nestačil, chcel som pôsobiť ako zdatný atlét a tak som bežal ďalej a na rohu, kde už bola len rovinka k môjmu domu, som zastavil, sadol na zem a pokúšal sa rozbehnúť svoje po chorobe a cigaretách zanesené pľúca. Odpadával som a sliny mi stekali po líci, kvapkali husté na košeľu, nohavice a pomalým prúdom hustej zmesi stekali na asfaltový chodník podo mnou.
Dych sa mi vrátil, myseľ sa vyjasnila. Postavil som sa a pre istotu, už pomalým krokom sa vybral domov. Vošiel som, zamkol, vzal z kúpeľne vedro, položil ho ku kraju postele, dal sa do Adamovho rúcha, otvoril balkón a zaspal.
Noc prebehla v poriadku, komplikácie neboli nijaké a tak, vďakabohu, vedro ostalo prázdne, ja znova chorý, lebo noc bola ľadová a balkón dokorán. Nič som písať nedokázal, ledva som držal oči otvorené a seba pri sebe.
Svet sa znova začal vracať na svoje miesto, odložil som vedro, zasadol za počítač a začal sa znova deptať realitou svojho sveta. Odpustil som si nadávky, lebo ,kurvapiča, nie v každom sladkom texte z mojich dní ich treba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár