Dňom i nocou sa zvádzali boje medzi krásou a ohavnosťou a málokedy mi dochádzalo, že jedno kráča s druhým ruka v ruke. Veď ako by mohla existovať krása bez niečoho ohavného, ako by mohli existovať slzy šťastia bez sĺz žiaľu.

Vtipnou príhodou by som rád opísal slzy, ktorými ľudia v mojom živote žialili a ktorými sa tešili.

Moja minulá láska, jedna ktorej meno nebudem zverejňovať, zažialila, keď som sa jej priznal s neverou. Bol krásny večer, ležali sme u mňa na posteli, bozkávali sa a nežne sa dotýkali jemnými dotykmi aké majú len milenci. Vášne tam bolo mnoho, no rozkoš chýbala. Bol tam i náznak lásky, no silnejší bol strach a neviem ako vy, drahý čitateľ, dokážete s niekým spať ak myslíte na bôle, spôsobené danou osobou.

No premohol som sa, vyzliekol som jej útle telo donaha a začal som jej bozkávať kľúčne kosti a krk. Mala nádherne stavané telo, bolo trocha podvíživené, strácalo sa mi pred očami, no nohy mala ukážkové, ako aj spomínaný krk a kľúčne kosti. Zadok, ten bol na omak lemravý, pretekal mi pomedzi prsty, no na kráse to uberalo minimálne, stále to bolo dievča, ktoré žiarilo charizmou a neskrotnosťou. Bola zmyselná, zdatná v posteli a máloktorá sa jej vyrovnala. No bolo to za cenu jej priľahkej povahy, čo som dosť ťažko znášal - predsa si ma získala a pomyslenie na iný penis v nej bolelo.

Nuž späť k slzám.

Ležala mi tam nahá, ja pri nej taktiež v Adamovom rúchu, bozkával som jej telo kúsok po kúsku. No nič sa nedialo, nástroj nie a nie sa pripraviť na boj, stále bol len ako rozpálená oceľ, ktorá nie a nie stvrdnúť do pevného tvaru.

Videl som, že moje tajomstvo ma pripraví o sexuálny život, to je tá cena za moje svedomie, že ak do toho nejdem s čistým štítom, nejdem do toho vôbec. A tak som sa priznal.

Priznal som sa jej, so slzami v očiach, lebo som sa rozreval ako novorodenec, že som ju pred pár mesiacmi podviedol so svojou bývalou. Bolo to z čistého trucu, no bližšie to vysvetľovať nejdem, hlavné je, že ani ona sa neubránila slzám, nečakané?

To boli slzy smútku, doteraz mám po nich boľavú čeľusť.

A slzy radosti? No, tie moje sú tiché, plačem ich aj teraz, keď som sa jej zbavil.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár