roztvorila priepasť.
Prekliaty rod,
do krvi sa mi mieša
a otázky ostávajú
nezodpovedané.
Hanba na kosti
mojich predkov,
v ľuďoch sa mieša
s prežitím.
Zobudím sa zajtra
a či spím,
s čistým svedomím.
Podám ruku,
karty nezamiešam
sám
s tebou
ostávam
priateľ,
lebo viac mi svet
pod nohami neostal.
A tak len s tebou
píšem básne
z pestrých svetov,
jednou vetou
umieram,
nádejam.
Raz bude lepšie,
horšie vraj už bolo,
zajtra sa zobudím,
poviem všetkým
zbohom...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár