Zbohom láska vo vlaku (alebo prisladké aj pre mňa samotného)

Keď sa lúčili, bozkal ju ako vtedy, prvý raz, keď to bolo zakázané. Oči sa jej usmiali víťazoslávne, ani dva plamienky a on to videl. Cítil sa trochu ako jej otrok, no užíval si to. Ba aj keď nastupovala do vlaku v ktorom bolo nekonečne veľa študentov ktorí cestovali do škôl, začal na nich žiarliť a v duchu ich preklínať. Keď videl ako stojí pri preplnených kupé, mal chuť vbehnúť do vozňa a nakričať na tie tupé tváre, ktoré neuvoľnili miesto jeho princeznej.

No vlak sa pohol a jeho hrdinský čin odišiel spolu s posledným vozňom. Na pozdrav jej kýval až kým nezmizla z dohľadu, ba pohol perami, ako keby hovoril "ľúbim ťa" a ona to videla, lebo mu odpovedala rovnakým spôsobom. Alebo to bol osud, ktorý im vnútil tento letmý pozdrav milencov.

Keď opustil stanicu, pocítil ako mu zviera žalúdok, pocítil nával prázdna a smútku. Mali byť odlúčení len štyri dni, no bola ešte len nedeľa a do piatku sa mu zdala večnosť. Keď nasadol do auta, nezvládol to a musel si zapáliť cigaretu, ktorá mu ako jediná v tej chvíli slabosti, dokázala ochutiť tak náhle zošednutý svet.

Cítil sa pod psa a dobre si to uvedomoval: "Ach, blázon akýsi, vzchop sa! Čo si už načisto zženštel? Buď chlap a vydrž tých pár dní, večnosť je predsa dlhšia!" - pochlapil sa, ako to zvykol robiť, keď mal slabú chvíľku. Jeho milá zatiaľ cestovala nekonečnou cestou do školy a on si zatiaľ predstavoval, ako mu ju každý obzerá a želá si byť na jeho mieste. Ach, keby tam len bol a odháňal od nej tie ich slintajúce papule. No na druhú stranu, myslel aj na to, ako sa bozkali keď odchádzala a ako ich celý svet videl. Myslel na to, ako mu nejeden závidel tú chvíľu, keď bolo skutočne vidieť, akí oddaní si navzájom sú.

Spolu so sebapovzbudením mu táto myšlienka vyhnala z hlavy obavy a mohol sa sústrediť na svoje štúdimu. Čo však čert nechcel - do dňa sa pochytili.

Celá ilúzia jeho radosti padla, keď došlo k tomu nechcenému nedorozumeniu keď si dopisovali, ktoré ich vznetlivé povahy ešte viac znásobili a nastala apokalyptická výmena ich názorov, ktorá vážne ohrozila ich spoločné bytie. Obaja, prv zarazení reakciou a správaním toho druhého, dostali sa so stavu rozčarovania a ich srdcia nechceli chápať tieto nepoznané tváre. Rozumy im obom vraveli, nech to nažhavené ohnivko roztrhnú a pripoja sa k nejakej inej reťazi, no ako šli hodiny, ohnivko chladlo a znova sa spevňovalo.

On, celý vyčerpaný hádkou, šiel si ľahnúť priskoro na jeho pomery, no bol naozaj vyšťavený a smutný. Ona zas uvažovala, spomínala a tiež smútila, lebo to čo má on v srdci, má ona v hlave a to ich spája - potrebujú sa.

Na druhý deň si to obaja uvedomili, svoje reakcie si vyjasnili a znova sa nebojácne púšťali do nekonečnej spleti slov, ktoré si mladí milenci hovoria, pohľadov, ktoré povedia viac ako slová a bozkov, ktoré nehovoria nič, no dokazujú oddanosť a lásku, akou jeden druhému dvoria.

A tak ich lovestory pokračovala, aj dlho pokračovať bude. On bude stále smutný, keď mu ona bude v diaľke mávať z odchádzajúceho vlaku a jej pery mu budú večne hovoriť sladké "milujem ťa."

 Skutočný príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu