ten, ktorý poznám?
Spomeniem si naň?
Ten úsmev
od ucha uchu,
ktorý necíti
bolesť rán.
Aký je to pocit,
nič nemať a
mať všetko?
Ráno sa zobudiť
do neznámeho dňa,
splodiť zážitok,
prejsť sa po poli plnom vrán.
Aký je to pocit,
známy
a predsa ho nepoznám.
Ó áno,
smrť možno tají dych,
smrť radosti a smiechu,
čaká,
čakáme sa navzájom.
Tam víťazím,
s hubou plnou hriechu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár