A teraz už viem, že táto izba mala ostať zamknutá. Že ta tabuľa "nevstupovať" tam nebola nadarmo. Ale zvedavosť bola silnejšia ako rozum. Až keď sa tam človek ocitne tak zisti, že toto je miesto, ktoré nechcel nikdy v živote vidieť. Dvere sa zatvoria a celým telom prúdia tie najhoršie pocity. Strach, odpor... Vtedy si človek uvedomí význam slova "Peklo". Tam by človek nemal vstupovať, ale pre tých hlupších ako som ja platí pravidlo "Prvý a posledný krát". Miesto, kde človek uviazne raz a hneď ho zaplaví panika a hľadá cestu von hovoriac si v hlave "prosím ešte jednu šancu!". Beznádej a uvedomenia si chyby, ktorá sa trestá viac ako by človek čakal. Potom sa človek zobudí vyčerpaný bez síl znovu pred izbou a so strachom odíde čo najrýchlejšie z tohto miesta čo najďalej a slzami v očiach hovoriac si ako miluje to načo denno denne nadáva. Niekedy človek nieje až tak silný ako si o sebe myslí. Keď tam píšu "nevstupovať", tak tam nechoď, niektoré veci proste treba nechať tak a nechytať sa ich. Dúfam, že na túto izbu čo najskôr zabudnem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár