Kde by som len tak začal. Najradšej by som sa k minulosti vôbec nevracial, ale táto vec sa nedá nechať, len tak. Správal som sa ako idiot, no zároveň som iba chcel brániť svoju česť. Viem, že som spravil veľa chýb, ale už kvoli ním nechcem plakať. Chcem sa smiať a byť opäť šťrastný. Preto píšem túto výpoveď čo sa vlastne stalo. Pýtala sa ma ako mi konkretne ublížuje, no počuť to nechcela. Chcela počuť, že nijako. Viem... Chlap nájde chybu v sebe a teraz už viem, že ublížoval som ja sám sebe. Odbíjali sme si rany ako malé deti, lebo sme tvrdohlavý. Bol som malý chlapec a chybu v sebe som hľadať nechcel a to ma zničilo. Ona bola male dievča a chybu hľadať v sebe tak isto nechcela. A teraz som tu a píšem tento text, aby ma to netrrápilo, že tvrdohlavosť zničila všetko pekné a ukončila tento krásny vzťah. Pýtala sa na konkretné veci čím jej ubližujem, no zároveň sa im bránila keď som ich povedal zo svojích úst a brala to iba ako výčitky. Chcela to počuť, no keď som to povedal tak by bola radšej keby to nepočula. Každé slovo brala ako výčitku a na druhej strane ja som bral každé jej slovo ako výčitku tiež. Naša tvrdohlavosť nás dohnala tam kde sme na začiatku vobec nechceli skončiť. Posledné slova z jej úst boli "Nechcem ti nič zle, len aby si stretol v živote človeka takého ako si ty. Už ma prosím nikdy nekontaktuj." Bol to vzťah na diaľku a o to to bolo ťažsie. Aj keď teraz sa nad tým zamyslím a viem, že už by som to neposral. Som chlapec, ktorý vie a vždy vedel používať slová, no som veľmi tvrdohlavy. Moje slová vedia narobiť veľkú bolesť... Moje slová vedia niekedy zabíjať a takého slová do vzťahu nepatria. Vždy keď som prišiel do novej spoločnosti, tak som videl pohľady a úsmevy žien ako na mňa smerujú, videl som tak isto chlapcov, ktorý mi podávali ruky a predstavovali sa. Vždy som vedel čo povedať, ale hlavne je že aj keď som nepoužival slová, tak som vedel človeka rozosmiať do popuku a utrieť sĺzy. Aj preto som do mňa tak rýchlo zaľúbila. No bol to vzťah na diaľku a v tom som robil pravidelne chyby. Keď prišla do mojho mesta tak všetko bolo krásne. Rozosmieval som ju, hladkal, utieral som sĺzy,a hrali sme spoločenské hry, chodili na okraje sveta len aby sme mohly byť sami a len tak na seba pozerať bez toho aby sme si dali pusu alebo mali nejaký sex. Bolo to krásne a ona robila pre mňa to isté rozosmievala ma, utierala mi sĺzy aj keď chlapi neplaču. No ja som to nedokázal, lebo ona hojila moje rany najlepšie. Dokázal som preplakať aj celú noc aj keď som nechcel no nedokázal som pri slovách ktoré som jej rozpraval držat sĺzy v sebe a pomaličky jedna po druhej sa mi predierali von. Jej sa to páčilo, usmievala sa natom a vravela ľúbim ťa a ja som sa usmieval a vravel, že mi niečo spadlo do oka heh. Neverila tomu a ani ja som neveril, že mi verí. Ale vedel som, že keď to poviem tak ju rozosmejem a spravim jej úsmev na tvári. Dobre vrátim sa k tomu, že keď tu bola všetko bolo krásne. No keď išla domov do pár dni sa to zbabralo. Kde bola chyba? Ako vravím citlivý ľudia su veľmi tvrdohlavý a ja som si tu chybu nechcel priznať.

Každe ráno to isté dokolečka. Ako sa vyspala, čo jedla, aký mala deň, či nechcem volať a dobrú noc. Uvavoval ma ten stereotyp a išiel som radšej von s kamarátmi ako s ňou volať. Nevravím, že som s ňou nevolal nikdy, ale veľa krát som povedal, že idem von. Raz, dvakrát, päťkrát až nakoniec prišla prvé prosba no z mojej tvrdohlavej strany výčitka. Povedala mi "Prečo sa mi tak málo venuješ? Kde je chyba? Čo sa stalo?. No z mojej strany som to vral ako výčitku a preto, že som bol tvrdohlavy som na ňu reagoval asi takým štýlom. "Prepáč, ale mňa fakt už nebaví si každé ráno písať o tom istom. Mňa nezaujíma ako si sa vyspala, či ti chutil obed, atď., lebo každý deň je odpoveď taká istá. Prepáč, ale mňa to fakt nebaví." Teraz viem, že toto bola chyba. Hanbím sa za svoje reakcie, lebo mal som ju viac počúvať ako rozprávať. Tiež ju trápil ten stereotyp, ale ona ho chcela zmeniť a ja som sa radšej odhlasil z Facebooku a išiel von s kamarátmi. Nevravím, že som ju neľúbil, len sme boli od seba trošku odlišný. Ja som riešil svoj smútok tak, že som sa išiel porozprávať von s kamarátmi, aj keď som popri tom vždy na ňu myslel a rozmýšľal nad tým, kedy už príde znovu do mojho mesta na prázdniny a budem ju môcť znovu rozosmiať a ukázať ako ju veľmi milujem. No ona to riešila tak, že kamarátov odmietala a chcela si zo mnou písať a vyriešiť tento problém. Ja som brzdil ju, tým že som sa jej prestával venovať a tým som ju spravil smutnú a nenechal priestor na zábavu, že ani nechcela ísť s kamarátmi von a ona brzdila mňa tým, že mi vravela aká je smutná z toho, že sa jej nevenujem a potom som sa ja nevedel normalne baviť s kamarátmi, lebo som ju mal stále v hlave a bol z nej smutný, že mi nedáva priestor na zábavu, lebo sa kvoli mne trápi. Začali hádky. Ja som jej vravel nech mi dá čas a nech je kľudná, že ju ľúbim najviac na svete. No ona hovorila mne, že mali by sme to riešiť hneď, lebo samo sa to nevyrieši. A takto sme si nabíjali bolesť až sa to pekne vystupňovalo. Nevravím, že je zlá alebo že som zlý ja. Sme iba trošku odlišný a teraz viem, že som mal konať inak. Nemal som jej vravieť, že tento stereotyp ma nebaví, lebo ona o tom vedela a nebavil ani ju. Nemal som jej hovoriť nech je kľudná a nech mi dá čas, ale už na začiatku som ju mal počúvnuť a zmeniť tieto chyby. Nemal som ich brať ako výčitky ale ako radu a šancu napraviť chybu. Doslova mi vravela kde robím chybu, aby som ju napravil ale na druhej strane som vravel ja kde robí ona chybu a vravel som jej, aby sa menej času venovala mne a viac sa zabávala s priateľmi. Svojími slovami som jej daval priestor, no z jej strany sa to javilo, že sa pred ňou uzatváram a len jej vyčítam veci. Môžem to povedať hocijako. Chyba bola vo mne alebo chyba bola v nej alebo, že chyba bola v nás. Samozrejme som muž a mal som to byť ja kto si prizná chybu, ale bohužial som bol tvrdohlavý. Mal som sa jej začal viac venovať a to znamená, že jej napísať aký mala deň, čo sa jej na ňom páčilo, prečo sa jej páčilo práve toto, s kým bola, aký mala sen, čo si myslí o tom sne, prečo sa tešila/zľakla z toho sna, atď atď. Mal som rozpytvávať konverzáciu do detailov, ale to vobec neznamená, že aj napriek tejto chybe som ju neľúbil. Konaly sme opačne a každý chcel problem vyriešiť po svojom, no vo vzťahu ide o to nájst si spoločnu cestu a teraz to už viem. Samozrejme keď znovu prišla na prázdniny všetko sa vrátilo do najlepšieho poriadku. Znovu som bol gentleman, romantik, šašo, proste atrakcia na celý deň. No znovu odišla a prišlo to isté. Výčitky alebo prosby o pomoc alebo ako to nazvať. Tak prišla znovu a všetko bolo krásne. Keď odchádzala tak sa ma opýtala. Bojím sa, že keď odídem tak sa to znovu všetko pokašle. Prečo keď som tu tak to funguje a keď som doma tak nie? Myslíš, že to bude znovu rovnake? Ja som jej nato odpovedal "Naozaj neviem ako to bude ale budem sa snažiť" No znovu som sa snažil iba o moje šťastie a ona o to svoje. Žiadna zmena. Nikto neustúpil len výčitky. Ja som vravel jej nech mi dá čas a ona vravela mne že to musíme riešiť hneď. Viem.. Teraz to už viem. Mal som konať ako chlap, lebo chlap ma vždy ustúpiť. Chlap ma utierať sĺzy žene a nie žena chlapovy. Chybu musí najst každý v sebe no neviem prečo som čakal, že ju bude hľadať ona. Neviem prečo som čakal až kým stratim všetok prešpekt, úctu, hrdosť a získam si v jej očiach tituly Chudák, Egoista, Sebec, Hajzel, Zbabelec a Psychický chorý človek. Prehnal som to, lebo sme to dotiahli až do slov, ktoré dokážu človeka dohnať do totálneho zúfalstva, som obrovský rád, že tá žena si nič nespravila a po týchto jej posledných slovách ju už radšej nechám, lebo ju obrovský milujem a nechcem prikladať drevo do ohňa. Bojím sa a hanbím sa jej napísať Ahoj. Teraz môžem iba čakať, že mi raz napíše a odpustí mi. Chcem si ju získať znovu ale jej posledné slova zneli jasne. Prosím ťa už ma nikdy nekontaktuj. Milujem ju a musím to rešpektovať a v kútiku duše dúfam, že raz mi od nej príde správa "Ahoj." Vtedy budem najšťastnejší muž na svete a o pokúsim sa jej ukázať, že ten chudák ktorého ma v očiach ja skutočne niesom.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár