Fuj, Liva, o takomto čase sa rezne žerú?

No ale čo je veľa, to je veľa! Nehanebnica jedna! Čo je to za móresy, v kostole na miništrantov žmurkať?

Vytvorené: 25.12.2007 2:07


Tak… a je po tom… Je po Vianociach… Nechcem vás strašiť, ale to sú holé fakty… Darčeky sa porozdávali, decká pospali a čo sa dalo popiť, sa popilo.

Všetci správni občania tejto pomýlenej dediny sa vybrali na polnočnú omšu… Kostol bol až neobvykle plný, ani som nevedela, že do tejto našej diery (vraj oficálne nazývanej Nová Dedina) sa zmestí toľko ľudí… Ale, ono vlastne sa nie je čo čudovať… Prišli všetky babky z konca horného, ale aj dolného… detičky, čo sa neobžrali a vládali prísť… ročáci (rozumej- ľudia, čo chodia do kostola len raz za rok, zväčša na Vianoce)… chórusáci (rozumej- ľudia, čo chodia len na chórus, ale dnes sa tam nasáčkoval preúžasný zbor, tak boli nútení zliesť dole)… strážnici (rozumej- ľudia, čo stoja pred kostolom ako čestná stráž, ale zima ich donútila ísť sa zohriať)… krčmári (rozumej- ľudia, čo v pravú chvíľu zmenia smer trasy a miesto kostola zahnú do krčmi, ale tá už o taktomto čase bola zatvorená)… manželky bohatých novodedinských magnátov… ale videla som aj úplne nové tváre…

Aká rôznorodá spoločnosť… Mnohí z vás sa iste čudujete, kde sa to u nás toľko ľudí nazberkalo a taktiež vám určite vŕta v hlave, ako je možné, že sa toľkým fanatikom chcelo ísť o polnoci do kostola... Ale zase raz niečo pre oko diváka zdanlivo nepochopiteľné, je niečo úplne jednoduché... Keď matka či manželka rozkáže, zväčša nemáte na výber... A prečo tam chcú ísť ony? Opäť jednoduché… Totiž ženy si chcú ukázať svoje vianočné darčeky… kabáty, kožuchy, čižmy, nohavice, … Tiež nie je nič neobvyklé, keď v kostole vznikne tzv. vojna parfémov, veď predsa každá žena chce, aby bolo cítiť jej novú voňavku a tu platí zásada - čím viac toho na seba dám, tým to bude lepšie cítiť… A tak… priotrávená vôňou omamnou pozorujem tento smiešny národ – ženy v kožuchoch nápadne sa ponášajúce na mamu všetkých zajacov alebo medveďa baribala, ktoré si nervózne naprávajú svoje našuchorené účesy… detičky, ktoré sa na to vybodli a začali spať… chrápajúce babky smrdiace naftalénom… mužov sediacich v rochu a podľa červene v ich tvárach usudzujem, že sa rozprávaju o politike… Naozaj… rôznorodá spoločnosť…

A tak… každý zaujatý niečím iným… neobišlo to ani mňa… A tak, keď som prechádzala cez náš preplnený kostol, dovolila som si spraviť jedno, niektorými ľuďmi považované za nemorálne, gesto a veľavravne som žmurkla na jedného miništranta, zrejme posmelená z tohtoročných vianočných darčekov… Zdesenie, ktoré za zrazu objavilo na tvárach babiek, bolo počuť… Udivené povzdychy, pohoršené cmukania, nechápajúce kývania hlavami… No, jednodcuho povedané, babkám som spravila ródeo a budú sa mať teraz o čom vyprávať, pokiaľ niekto nespraví ďalší škandál… Keď som prechádzala naspäť na svoje miesto, cítila som tisícky pohľadov, ktoré sa mi zabodli do chrbta s jedinou myšlienkou – upálte ju, nehanebnicu! Fu, a ešte keby ste videli ten zraz bosoriek, ktorý ihneď vznikol pred kostolom a ústrednou témou som bola ja… rozobratá do najmenšieho detailu… Stavím sa, že o taký týždeň sa od niekoho dozviem, že veď ja som vlastne tehotná…

Keď táto polnočná fraška skončila, ľudia dokvílili Tichú noc… Nedá sa to nazvať spevom, skôr to pripomínalo zúfale volanie opomoc v podobe mniaučania, pretože mačke niekto pricvikol chôst do dverí… Vyšli sme do romantickej krajiny mierne provizórne poprášenej snehom a div, že sme si nohe nedolámali, každý sa ozlomkrky (tak nohy či krk?) ponáhľal domov… Veď už je po tom, už je po pôste, hor sa na rezne!! A ja som, samozrejme, nemohla zaostať a tak v duchu zotrvania v dobrých tradíciách, som sa ihneď po príchode domov pustila do rezňov… Bola som však pri tomto mrzkom čine prichytená a mojou mamičkou nepochopená, ako som sa mohla dopustiť takého zverstva – o druhej v noci do seba tlačiť rezeň… A tak… s otázkou určenou pre moje svedomie – Či sa to patrí, aby sa dievka takto v noci cez sviatky vianočné obžierala?, pobrala do posetele…

Hmm… radšej vám ani nepoviem, ako mi potom zostalo zle… Tohtoročné Vianoce zostanú bavždy vryté v mojej pamäti… Pokiaľ ma teda nepostihne skleróza…

A dosť už bolo vianočných blogov!

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu