Mam krasny cerveny dazdnik. Je strasne velky, vobec sa neda poskladat, cize je maximalne neprakticky. No, mam ho rada len preto, ze je pekny a neobvykly, ale niekedy by som radsej zmokla, ako by som si ho mala cely den vlacit.
Co robi kazdy normalny clovek s dazdnikom, ktory mu zavadzia? Pri kazdej moznej prilezitosti sa ho co najrychlejsie zbavi, niekam ho odlozi alebo zavesi… A tak sa mi stava, ze ho hocikedy necham v cakarni, u doktora, nahanam autobusy a pod. Casto sa mi aj stava, ze si ho zabudnem doma, ale najradsej si ho aj tak zabudam v skole.
Minly tyzden, neviem, kedy presne, lebo na stene mohol uz visiet isty cas, som si ho opat zabudla v skole. Aby mi nebol odcudzeny, tak som si ho v piatok zobrala domov. Cestou som sa vsak zastavila u kamaratky, u ktorej som, prirodzene, tento moj cerveny dazdnik zabudla. Aby som nepovedala, ze mi ho chcela ukradnut, doniesla mi ho v pondelok do skoly. Poslednu pondelkovu hodinu mame v ucebni nemciny, co je v uplne inom kridle a na uplne inom poschodi, ako je nasa trieda. Kedze som po hodine nemciny nemala umysel vracat sa naspat do triedy, vzala som si svoj milovany dazdnicek so sebou. Co myslite? Co sa stalo? Chvilka zamyslenia… Ano, spravne! Nechala som si ho strceny v lavici!
Samozrejme, flegmatik najvyssieho kalibru… kaslala som na dazdnik a spoliehala sa na pani upratovacky a na velku krabicu Strat a nalezov (teda hlavne nalezov) u pana zastupcu. V utorok som nan zabudla… v stredu sa mi pon nechcelo ist… Tak az dnes, na hodine nemciny mi vzisiel na um. Spytala som sa pani profesorky, ci sa nahodou nieco take nenaslo v ucebni.
,,Ale samozrejme. Taky pekny dazdnik… Uz som si ho chcela nechat. Bezte si pren, pokial sa na neho niekto neulakomi. Je zaveseny na skrini.”
Tak som sa teda vybrala po svoj dazdnisko… Mne, svedomitemu ziakovi svedomie nedovolilo ist pomaly. Hovorim si: ,,Tak mohla som si ist pre ten dazdnik hocikedy… Nie akurat cez hodinu nemciny… Vobec ma nemusela pustit… Nebudem taka nevdacna a nebudem sa vliect. Pobezim!”
Tak som teda zacala utekat… Kedze ja stale nad niecim premyslam, rozmyslala som nad tym, preco je zakazane utekat po chodbach, co take sa asi moze stat… Ako som tak utekala, zabudla som vnimat okolity svet… Ano, vnimala som nejakeho chalana na pravoboku… dokonca som si aj vsimla, ze tiez uteka, ale kvoli svojim reflexiam som tomu nevenovala prilis velku pozornost… Bez rozmyslania som zahla smerom k ucebni a vtom…Vtom sa to stalo!
Pocula som zdeseny vykrik... Zvuk brzdiacich papuc a tusim som aj zacitila pach spalenej gumy. Chalan ma skoro prevalcoval. Potom sa vsak na mna len znechutene pozrel a pokyval hlavou akoze: ,,Boze, ty krava… kde mas oci?” Vela som si vsak z toho nerobila. Vzala som si dazdnik a s takym polousmevom som sa vybrala nazad do triedy, pretoze som dostala odpoved na otazku, preco sa nema behat po chodbach… Ale potom som uz mala pocit, ze dlho chybam, pretoze po ceste som sa este zakecala s tetou upratovackou, ktora mi zacala vychvalovat moj dazdnik, tak som sa znova rozbehla…
Bezim si, bezim… Ked zrazu vidim, ako sa otvaraju dvere na jednej triede a vybieha z nich ten isty chalan, ktory ma pred tym skoro zrovnal so zemou… Strepal sa mi rovno do cesty. V tom chaose som prestala utekat. To ma vsak nezastavilo… Moje uzasne papuce sa rozhodili, ze ked nemozu utekat, budu sa smykat… Nadobudla som uzasnu neovladatelnu rychlost a myslela som, ze do chalana napalim plnou parou…
,,Prepaaaaaaaaaac!”, zakricala som este skor, ako som stihla vykonat nieco fakt zle, pretoze v danej situacii mi nenapadlo nic lepsie a nic vhodnejsie. Ked som bola od neho hadam uz len 5 palcov, chytila som sa ho za rameno. To ma mierne stocilo, ale zato zastavilo. Kedze sa nic nedialo, bez akychkolvek dalsich vysvetlovaciek, som zacala utekat dalej za svojim cielom…
Potom mi vsak napadlo… To, ze som sa skoro zabila, ked som dostala uzasny smyk, chalan nevidel… Jedine, co registroval, bol moj vykrik “prepac” a moje nasledne obchytanie jeho ramena, ktore bolo mimochodom velmi prijemne na omak… Cize si o mne prinajlepsom pomyslel, ze som nadrzana ako stepna koza alebo ze som si pomylila osobitnu skolu s gymnaziom...
Ale tu pribeh este nekonci… Po vyucovani som mala divadelny kruzok… Zas si skuste tipnut, koho som tam asi stretla… Ano, chalana z “chodboveho incidentu”. Vsimla som, ze cely cas na mne spocival jeho pohlad… Nebol to vsak pohlad typu: “toto je ta krava, ktora ma dnes takmer pripravila o zivot” alebo “to je to pseudodievca co pri kvazi behu dupe ako mastodont”… Bol to pohlad typu: “Hmm, to je ta mila babenka, ktora ma dnes na chodbe balila takym originalnym sposobom…” No! A mam dalsieho fanatickeho obdivovatela na krku…
A preto, dievcata a chlapci… Neutekajte po chodbach! Resp. s cervenym dazdnikom musite zaobchadzat velmi opatrne.
Aki su ti chlapi ale domyslavi…
Skutočný príbeh
Komentuj
13 komentov k blogu
1
denusiq
11. 10.októbra 2007 17:52
heh velmi pekny "trapas" no ako spolu pokracujete?? D
2
Jeeej toto bolo zlatunkeeee mastodont lol :d inak hod fotku toho dazdika dakedy,mna by zaujimalo ako vyzera
3
jee...to sa mi pacilo...nakoniec ani nie trapas ale celkom mila prihoda
4
No ja mam zasa moju uzasnu bundu, ktoru zasadne vsade zabudam, ale este som pri jej hladani nikoho nezbalil. Ach jo, kde len ja robim chybu
6
tato casť bola dobra :
" ze som nadrzana ako stepna koza alebo ze som si pomylila osobitnu skolu s gymnaziom... "
aa inak, chalani su sice domyslavi....
...ale tebe sa on pacil ze??
" ze som nadrzana ako stepna koza alebo ze som si pomylila osobitnu skolu s gymnaziom... "
aa inak, chalani su sice domyslavi....
...ale tebe sa on pacil ze??
9
dobre napísané úžasný zážitok držim palce daždniku v ďalších takýchto príjemných trapasoch
11
.-) kraaasne!,taa Stepnaa koza fakt nemaa chybu ...Ja podobnym sposobom travim polovicu prestaavok,ze sa vraciam po veci ktoree si uuplne s cistyym svedomiim nechaavam na tyych najvzdialenejsiich miestach .-) ale na beh som prilis lenivi, takze neomakavam ziadne ramena aaaa este k tej domyslavosti, to nieje domyslavost, to je logicka dedukcia: Idem si po chodbe, zrazu oproti dievca, skoro mi skocii do narucia,potom pride ku mne znova obchytkaa mi ruku, je takaa uvelicena mojim vyzorom ze vypotii ,,prepaac" namiesto ,,milujem ta" a zmizne..
Vysledok log. dedukcie: Baba ma uz istotne dlhsii cas sleduje, je do mna tajne zalubena ale je hanbliva takze sa mi to ostycha jasne naznacit, teraz ale uz nemohla odolat, a tak je mojou povinnostou, aby nestratila vieru v muzsku dobrotu, opetovat v ramci moznosti zaujem... NO NIE???
Vysledok log. dedukcie: Baba ma uz istotne dlhsii cas sleduje, je do mna tajne zalubena ale je hanbliva takze sa mi to ostycha jasne naznacit, teraz ale uz nemohla odolat, a tak je mojou povinnostou, aby nestratila vieru v muzsku dobrotu, opetovat v ramci moznosti zaujem... NO NIE???
12
tento blog bol moc pekny, sprijemnila si mi vecer krasne sa to citalo, bolo to vtipne aj s nejakou myslienkou...len tak dalej
13
no,co dodat k tomuto clanku?...mozno by to chcelo aj trochu kritiky, nie len same lichotky(ktore mi mimochodom idu ...ale tak netreba to prehanat...tak na zaciatok-bol totalne uzasny super spica proste dokonaly ako aj vsetky tvoje ostatne clanky,of course ....hmmm asi som to trochu prehnala,ale myslim si ,ze ty z toho (uz)nespysnies
Napíš svoj komentár