Bolo to práve 4.apríla minulého roka.ráno to vyzeralo ako úplne obyčajný deň,bol ale výnimočný.Mala som sa totiž v ten deň stretnúť s mojím už terajším priateľom.V kine dávali reprízu rozprávky Doba ľadová 2.Napísal mi že s malou sestrou a s kamarátom idú do kina či nechcem ísť s nimi....súhlasila som.Mám totiž veľmi rada rozprávky.
Stretli sme sa na dohodnutom mieste.Môj prvý dojem z neho bol celkom dobrý.Najskôr nikto nič nehovoril no zrazu som sa rozkecala a zistila som že on je dosť hanblivý ale po chvíľke si ma oťukal a už aj on rozprával súvislé vety.Cestou do kina,ktorá nám trvala asi 20 minút sme stretli jeho kamaráta ktorý mal ísť s nami.kedže sa bavil s mojim budúcim priateľom o počítačoch čomu sa ja moc nerozumiem,išla som pozadu s jeho sestrou.Vyzeralo to akoby som si hned na začiatku získala jej detské srdiečko,lebo nech som sa spýtala čokolvek,na všetko mi s úsmevom odpovedala aj kd sa javila ako nesmelé dievčatko čo aj je.Ked sme boli nedaľeko kina,pricupitala som za mojim budúcim priateľom a chytila som ho za ruku.Prekvapene sa na mňa pozrel,ja som sa usmiala a on mi úsmev opätoval.V kine sme sedeli vedľa seba a sem-tam sme sa na seba pozreli,usmiali.Rozprávka sa nám všetkým páčila.Z kina sme išli jeho sestru a kamaráta odprevadiť na autobus a môj budúci priateľ ma vzal do mesta do baru kam vraj často chodí,no mne sa to zdalo čudné a nemala som vôbec náladu ísť do baru a tak sme sa len tak prechádzali po večernom krásne osvetlenom Trenčíne a nazerali sme do výkladov drahých obchodov.Cítila som sa s ním skvele.Stále som sa ho na niečo pýtala,rozprávala som mu on mi načúval,rozprával mi a spolu sme sa smiali bolo nám proste skvele.bolo to také úžasné,že som si ani neuvedomila,že je večer a ja musím ísť domov.Volal mi brat že po mňa príde a tak ma môj budúci miláčik išiel odprevadiť on mal na autobus ešte čas a tak so mnou čakal na brata a rozprávali sme sa.Bol dosť tichý na čo som ja nebola zvyknutá a tak som myslela že on sa so mnou necíti až tak dobre.Prišiel po mňa brat a tak sme sa museli rozlúčiť.
Odišla som a on tam ostal sám.....mala som 100 chutí vystúpiť a vrátiť sa za ním.Večer mi poslal správu,ktorá pochovala všetky moje pochybnosti.Napísal mi že mu so mnou bolo super a bol by rád keby sme si to ešte niekedy zopakovali.Súhlasila som.....zopakovali sme si to a dnes sme spolu skoro rok.O 13 dní od nášho prvého rande sme sa dali dokopy a stále nám to klape tak ako na začiatku.Ten deň,kedy som stretla svojho terajšieho priateľa bol pre ostatných deň ako každý iný,no pre mňa bol výnimočný.

 Blog
Komentuj
 fotka
blazon  6. 3. 2007 16:45
Pekné, veľa šťastia
Napíš svoj komentár