Nieje to zlý chalan.Milý,usmievavý,vždy mi vie pomôcť,vždy pri mne stál a stále stojí,obráni ma ak treba,no ja sa napriek tomu pýtam rečo?Prečo ja som dostala taký dar a zároveň prekliatie?Prečo ho mám rada,aj keď by som ho mala nenávidieť za to,že mi neraz tak kruto ublížil?Lebo je to ešte decko......Chcel by byť dospelý,no je ešte dieťa.....stále nevie čo chce a neuvedomuje si dôležitosť slov a činov.Chcem ho chrániť a pritom viem,že ho nebudem môcť brániť večne.Viem že on sám sa musí spáliť aby vedel o čom je život.Vždy mi pomáha,no stále častejšie premýšľam či by nebolo lepšie nikdy ho nespoznať.....nemôžem ho viac chrániť a strážiť,lebo ja mám svoj život a svojho priateľa ktorého milujem.......a on?On má stále svoj "detský svet" v ktorom by si mal nájsť priateľku rovnakú ako je on.Bude mi chýbať ale pre všetkých by bolo lepšie,keby sme sa nikdy nespoznali.Prešli by sme okolo seba po ulici,možno by sme sa na seba pozreli,možno by sa niekto aj usmial,no stále by sme boli len neznámi okoloidúci,ktorý sa usmiali......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
in_memories
12. 2.febuára 2007 18:46
Pekne vystihnuté. Ja mám rovnaký problém... Problém?! Človek, veľmi dobrý kamarát, ktorý pomohol, ublížil, správal sa všeliak, ale je stále len dieťa a chrániť ho už nevládzem. Tiež zastávam názor , že sa uvedomí až keď sa popáli... Dovidenia.. Tvoj blog sa mi páči Pjekne pjekne..
Napíš svoj komentár