So svojim Pánom som po pobreží kráčala.
Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života.
Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,
jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.
Keď sa mi zjavil posledný obraz,
pozrela som za seba na tie vyšľapané stopy,
a aké bolo moje prekvapenie!
Vidím, že nejeden raz
sa v piesku črtajú len jedny stupaje.
A bývalo to pravé v tých najťažších
a najsmutnejších obdobiach môjho života.
Dlho mi to nedávalo pokoj,
až som sa v rozpakoch k Pánovi obrátila:
"Pane, keď som sa rozhodla nasledovať Ťa, sľúbil si,
že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.
Ale videla som, že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života sa
v piesku črtali len jedny šľapaje.
Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú,
keď som Ťa najväčšmi potrebovala."
On zašepkal: "Dieťa moje drahé, mám ťa rád
a nikdy ťa samotnú nenechám,
nikdy, ani keď doľahne ťarcha života
a osud ťa bude skúšať.
Tie jedny stopy, ktoré si videla,
zostali pravé z chvíľ, keď som ťa niesol..."
Margarét F. Powersova
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár