Ako som v Londýne hľadala mešitu.

Je piatok. 12 : 00.
Stojíme na začiatku Oxford Street pri nejakých telefónnych búdkach a nejakom divnom vchode do podzemia. Nie, nebolo to metro.
,,Dobre mládež, máte rozchod po celej Oxford Street do 17 : 00. Stretneme sa tu. Presne tu. Nezmätkujte prosím, každého poČkáme.''

Takže. Mám papierik s adresou, a idem nájsť mešitu, presne o 14 : 00 začne motlitba, to snáď stihnem aj niečo pekné nakúpiť. :‑❩.. Na lístku stálo : Central Mosque, Regents Park, London.

Hneď som sa odpojila od ostatných a vyrazila som vpred po Oxford Street. Pobehala som pár obchodov, ale nič moc to premňa nebolo. Vošla som do nejakého McDonaldu a dala som si burger a hranolky. Až pri východe som zistila, že to bol vlastne KFC.(Preto ten burger tak divne chutil)Mc bol hneď vedľa lenže tak na sebe, že som omylom vošla do KFC. Hahaha. Zmätok. Tí ľudia sa VŠETCI ponáhľali. Vrátila som sa do toho KFC lebo tam bol deši predavač (deši - krajinec. t.j. Ind, Pakistanec alebo Bangladeshan.) Podala som mu mój lístok. a povedal, že to je blízko, len prejdem na koniec Oxford street a tam tá mešita bude.
Tak som vyšla z KFC. Bolo tam strašne veľa ľudí. Aj moslimovia , lenže každý išiel iným smerom takže som to vzdala, že ich nebudem sledovať. Nevedela som ktorým smerom sa vybrať. Všelijakým moslimom som ukazovala lístok a posielali ma na jednu stranu. Šla som peknú pol hodinu po tej ulici. Nevedela som ani dovidieť na koniec ulice, tak som sa začala strachovať, či idem vôbec správne.
Tak ma aj napadlo, že by som išla do toho KFC naspäť sa ho spýtať , že kam presne..
LENŽE TÝCH KFC TAM BOLO TOĽKO, že som nevedela už ani ktorý to bol !!! hahaa
Keď som došla na koniec Oxford Street, tam nebolo NIČ. LEN PLOT. NIČ FAKT....
,,Do ri.....ky, asi som šla zle. Som fakt blbá.''
Stáli tam 2ja tlstý policajti, spýtala som sa ich, kde je Regents Park.
,,Za týmto plotom.'''
Jááááj. Wowwwww.

Ďalší problém však bol, kde tá mešita v tom parku persne je.
Už bolo 13 : 30 ... O pol hodinu sa mala začať motlitba. Chcela som byť v tom najväčšom DAVE, čo vchádza do mešity. Zatiaľ čo iné baby nakupovali nejaké o ničom haraburdy , ja som hľadala mešitu v Regents parku haha, crazyyyy !
no.. Keď som prekročila ten plot, bol tam len zelenučký park, a kvety
úplne jak naša botanická. Taký starý černoško tam polieval kvety a pohmkával si niečo pekné. Ha ha. No, ten asi nebude vedieť kde je mešita. Doteraz kopa moslimov, a v parku žiaden zrazu.
A nervy....
Už mám len pol hodkuuu
Tak som začala slepo chodiť po parku...
Už len 15 min...
Som si povedala už zúfalá.. Idem naspät na Oxford Street, inak sa stratím už úplne. A moje slová sa stali skutočnosťou ....Bola som už stratená v tom parku.
Našla som nejaký východ ale to bol úplne iný. Tak som šla zase do parku
V diaľke som zbadala muža v bielej kurte (dlhá košeľa) a v bielich pedžamí. Doslova som sa za ním rozbehla. lebo bol fakt ďaleko. Totálne udychčaná som zi seba dostala pozdrav : ,, Assalámu alejkum''
,, Walejkum salam '', a dodal niečo po urdu.
V dobe tej som ešte nič nerozumela.
Povedala som, že hľadám mešitu, a on tam akurát išiel.
BOŽE TAK MI ODĽAHDLO. Bol to taky nejaký 40 ročný , taký strýčko.
Išli sme všademožne tým parkom, cez nejaké drevené mostíky nad potôčikmi, proste uplne mimo sveta..
A potom ??? ŮPLNE VEĽKÁ BIELA MEŠITA OBROVSKÁÁÁÁÁÁÁÁ

Ja, že: DO KELU !! TOTO SA DALO PREHLIADNUŤ ALEBO NENÁJSŤ ???? TOTO ??????????

Akurát tam vchádzala tá masa ľudí, do ktorej som sa chcela dostať. Bola však 10 krát väčšia, ako som si predstavovala. Šla som za ženami. Všetci mali pedžamí alebo dlhú burku. Len ja som mala džinsy. Trapas. Ale Hidžáb (šatku na hlave) som mala. Ženská časť bola hore. Na veľkom balkóniku, tak to tak zväčša v mešitách býva. Polka balkóniku bola už obsadená ženami. Vzadu bolo ešte miesto. Tak som si tam sadla. Jedno dievča zamňou prišlo a povedalo mi : ,,Sestra, sadni si prosím tu knám, sadáme si totiž po rade. Zadný rad, je pre staršie ženy, aby mali pohodlie.'''
Ups, mohlo mi to dojsť. Musela som sa zaradiť. Neskôr som pochopila prečo. Prišlo asi 100 žien a boli sme ako sardinky, takže už mohlo byť každému zo srdca jedno, kde sedí. Aj tým babkám vzadu. Čo už. Zvyky sú zvyky. Nedalo sa tam poriadne ani pomodliť, lebo keď sme dávali hlavy na zem, bolo to skoro na nohe tých pred nami. Pri prednáške imáma na mňa niektoré tetušky pohnevane zazerali. Vedela som, že je to kvoli džínsom. Kašlem na nich. Ha ha. Bolo to veľmi krásne. Kupola mešity bola presklená farebnou mozaikou. A ja som sa cítila veľmi pokojne.
I love you Allah . ♡

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

55 komentov k blogu