Môj včerajší (pondelkový) sen. ॐ Nama Shiva ॐ

ॐ

Blúdila som mestom. Len tak. V tomto meste som dlho nebola. Zastávky, kvety. Fontána, stánok so zmrzlinou. ,,Ideme na zmrzlinu?'' spýtala som sa mojej tety. ,,No, môžme. Aj keď je už chladnejšie, ale keď už si tu..''
Na zmrzlinu sme sem chodievali vždy, keď som prišla.
Chýbal mi, veľmi. Potrebovala som zahnať myšlienky na neho. Mám šancu ho dnes uvidieť? V tomto preplnenom meste ľuďmi? Dá nám božstvo šancu, lebo je pondelok? (V pondelky sa postíme pre naše božstvo.)
Len kratučký pohľad by stačil. Po toľkých rokoch čakania. Teraz mi pomôže tá zmrzlina. Aspoň na chvíľku.
,, Hm, ja si dám citrónovú, mám na ňu chuť už týždeň.''
So zmrzlinami sme sa prechádzali po centrálnom parku. Dievčatá v tomto meste boli vždy pekné ako jabĺčka.
,,A čo máš nové? Ako sa mávaš?'' spýtala sa ma teta. V tomto momente som pocítila známy pocit prázdnoty. Keď musím na silu odpovedať ''dobre'' alebo ''v pohode'' len preto, aby som jej nemusela nič vysvetľovať. Aj tak by to nepochopila. ,,Mám sa fajn. Áno, aj deti.'' Viac sme sa nerozprávali. Nemali sme si vlastne čo povedať. ,,Pôjdeme už, alebo ešte máš nejaké vybavovačky v meste ?'' ,,Poďme už domov'', odpovedala.
Priśiel autobus. Zvonka vyzeral dosť staro a ochátralo. Keď sme nastúpili, bol však priestranný a svetlý. Mal veľké okná, skoro ako vo vlaku, ,,Poďme sem!" našla som dve pekné miesta oproti sebe pri okne.
Cesta bola dlhá a bez slov.
Plná myšlienok a dojmov.
Myšlienky sa mi tlačili do mysle jedna za druhou.
Sivé široké cesty, biele ploty, a kopce. Krásne zelené vrchy, ktoré sme obchádzali.
Zákruty. Veľa zákrut. Niektoré dlhé, iné do kopca.
Žiadny ľudia.
Žiadne domy.
Len CESTA.
..
..
Tak dnes som Ťa nestretla.. Viem však, že je to božia vôľa.
Ďalšie cesty. A semafóry. Na niektorých prechodoch stálo zopár ľudí. Kam sa potrebujú dostať, keď okolo nich nič nieje?

,, Naresh !!! ''

Vyskočila som zo sedadla, a otvorila okno.

,, Naresh !!!!!! '', zavolala som ešte hlasnejšie.

To šťastie. Tá sladká eufória. Ten záchvat šťastia.


,, Naresh !!! ''

Začul svoje meno. Obzeral sa dookola. Búchala som na sklo, aby ma našiel v hrmote motorov. A zbadal ma.

...
...

Naše pohľady sa stretli. Chceli sme, aby naveky zostala červená, aby sme zostali stáť oproti sebe.

. ॐ Pondelok. ॐ Šiva nás tak ľúbi. Tak veľmi.

♥♥♥
ॐ

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu