začiatky bývajú ťažké. Snažím sa pomaly a postupne od teba odpútavať. Nie vždy mi to ide. Najradšej by som ťa zovrela vo svojom objatí, zúfalo ťa stisla a nikdy nepustila. Ale ja sa musím (musím! nie chcem) naučiť pustiť ťa. Musím sa naučiť, že náš vzťah má svoje hranice, začínajúce pri mojich pocitoch a končiace pri tvojich nepocitoch. Ono by som to nemala nazývať ani vzťahom, ale isto chápeš ako to myslím. Pre mňa to, žiaľ, bolo (a stále je) určitou formou vzťahu.
Nezdravého vzťahu, ktorý ani jednému z nás dvoch neprospieva. Veľmi podivného a jednostranného, ale ľudia (teda ja) občas nevidia svet reálnymi očami. Hlavne keď sú zaľúbení. Skutočný svet si zvyknú prikrášľovať a prázdne miesta zapĺňať svojimi prestavami. A občas tomu uveria.
A potom padajú z oblakov na studenú dlažbu a obijú si poriadne kolená.
Snažím sa ťa vytesniť zo svojho života (alebo resp. z mojej hlavy) hŕbou aktivít a spoločenských stretnutí. I z teba cítim ľahostajnosť, takže to ide ľahšie. Bolí to, ale je to len dobre. Človek si isté veci musí niekedy nechať poriadne prejsť hlavou. Keď dostatočne priznám realitu a precítim všetkú tú bolesť, bude to potom lepšie. Lepšie ako to popierať a tlačiť nasilu do úzadia hlavy a nechať to tam nestrávené niekoľko rokov. Aby ma to tam potom strašilo ďaľšiu veľkú časť života, nedajbože to ovplyvňovalo moje budúce potenciálne vzťahy.
Neľúbiš ma. Nikdy si ma. Nikdy ma nebudeš. Ľúbiš inú. Hnusím sa ti. Som len náhrada a niečo dočasné. Príležitostne a na odbavenie fyzična k dispozícií (kde som mala rozum? vedela som, že ťa ľúbim. tak prečo som to nechala zájsť až tak ďaleko? prečo som neodolala? prečo?).
Som zbytočná, nepotrebná, bezvýznamná a len jedna z množstva tvojich kamarátiek. O pár rokov si na mňa už ani nespomenieš. Na niečo tak obyčajné sa nespomína.
Nie som... ono.
Tak, napísala som to. Budem si to musieť čítať každý večer, aby som to dostatočne vstrebala. Radšej by mi to mali pichnúť do žily. Alebo mi spraviť lobotómiu mozgu. Alebo odstrániť spomienky ako vo filme Večný svit nepoškvrnenej mysle. Alebo...
Alebo.
- Deviatka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
istsinka
27. 9.sept. 2015 19:20
Úplne tomu blogu rozumiem :/
Napíš svoj komentár