už dlho som Ti nepísala žiadny list. Akosi nebolo času a akosi som všetko radšej zahrabala do denníka. Udialo sa toho strašne veľa, ale v podstate sa nič nezmenilo. Svojím spôsobom nastala akási podivná stagnácia vo mne, i keď sú stále noci, keď mám na mále, kedy len bezútešne plačem a som nešťastná a želám si vyrezať celé srdce a zúrivo ho ušľapať. Proste odrezať to všetko.
Stačí mi na teba sa pozerať a som šťastná. Stačí mi tvoja prítomnosť. Iba sa ťa potmehúdsky dotknem, jemne, na ruke trebárs (aby to nevyzeralo nejak moc, aby z toho jedného malého dotyku si necítil, že som skrz naskrz preplnená láskou, vždy keď som ti na blízku) a ty sa zmätene otočíš s otázkou v očiach: ,,Čo sa deje?"
Keby si len vedel. Zasmial by si sa.
Ty si a potom ešte to, čo v sebe zvieram už tak dlhú dobu (ozaj už rok a dva mesiace? toľko času prešlo?). Nič viac, samozrejme, ale... mne tie omrvinky stačia. Svojím zvláštnym spôsobom malé veci a to, čo nemáte, dokážete oceniť v konečnom dôsledku oveľa viac. Vo svojom postavení, vo svojej bytosti (počnúc fyzickou a psychickou stránkou), nemôžem očakávať viac (bola by som smiešna, kebyže si namýšľam, že áno. To sa neboj, ja neočakávam niečo naspäť, vážne nie a som si plne vedomá toho, že v tvojom srdci nie je, na takéto pocity voči mne, miesto) a tak som i rada za toto. Viac než rada.
Je škoda, že si nikdy neprečítaš tieto listy. Zaslúžiš si veľa lásky, či už žiadanej alebo nie. Ale vedel by si, že je tu niekto, kto ťa má veľmi rád. Naozaj veľmi rád.
Lebo i keď bolíš (a kurevsky), stále... stále to tam proste je a neprechádza to, nesilnie, neslabne, nič sa vo mne nemení, iba to, že môj svet sa netočí podľa zemskej osi, ale podľa teba. Ale bolí to, že ti to nemôžem povedať, bolí to, že ti vlastne klamem, bolí to dievča, čo máš tak rád a v neposlednom aspekte bolí najviac to, že nič ku mne necítiš.
Hlúpa, naivná Deviatka. Mozog tú informáciu plne pochopil už dávno, tak prečo stále ťa ... ? Prečo to nevie jednoducho prestať, keď viem, že to nie je nijako žiaduce, účelné a vítané? Život by bol o toľko ľahší.
Budem robiť všetko preto (doteraz som sa asi nesnažila málo, keď som sa ťa pokúšala prekryť dvoma istými osobami - nepomohlo), aby som ťa prestala ľúbiť. A budem dúfať, že po lete tento nick už nezapnem. Že nebudem musieť.
- Deviatka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár