Neprešlo to. Tretieho mája to bude rok. Rok, čo viem, že si pre mňa čímsi viac - čímsi viac, ako by sa v skutočnosti patrilo. Viem, že sa mi vtedy sníval neskutočne realistický sen, prepracovaný a detailný. Viem, že som potom celá spičená písala blog a snažila sa priznať, že... že si...
Rok prevráteného rebríčku túžob, rok utajovaných pocitov, rok ubitej bolesti nad nezrealizovanosťou týchto snov. Rok búšenia rukou do paplóna, keď si mi nedal spať, pretože som na teba musela neustále myslieť.
Stále.
A stále.
Posledné zimné mesiace som sa tešila, že to prešlo a že si ústupil z mojej hlavy preč. Ale kokot. Si stále tam. Len ťa na chvíľu prekrylo to nanosené oblbnuté niečo. Jeden chlap. Druhý chlap. Ale ani jeden akosi...
Čo sa budem. Ani jeden nebol ty.
Ani jednému som nedokázala dôverovať (naplno, bezhranične - tak ako je to pri tebe) Ani jednému som nedokázala povedať, ak ma niečo trápilo. Ani jeden nebol z tých, pri ktorom som si povedala: ,,Teraz mu musím zavolať." keď sa mi stalo niečo šťastné a ja som sa chcela pochváliť.
Bol si to ty.
Vidíš? Neviem to napísať ani len sem - na miesto, kde si to nikdy neprečítaš. Neviem to priznať. Neviem to povedať. Hanbím sa. Hanbím sa, že som taký slaboch, hanbím sa za to, čo k tebe cítim, hanbím sa za to, koľko pocitov vo mne vyvolávaš.
Bojím sa, že by si začal preto brať na mňa ohľad a postupne by sa to posralo. A ochladlo. To čo medzi nami je teraz. To malé máličko, ktoré pre mňa znamená úplne všetko. Zomriem, ak prídem i o to. Zomrela by som, ak by si nebol.
Si pre mňa, povedzme, dokonalý. Je to rok, akosi zvrátene si uvedomujem, že ružové okuliare mi o tebe padli už dávno. Plne si uvedomujem tvoje chyby a nedostatky, ale i tak ich na tebe milujem. Milujem ťa celého aký si, narušeného, zvráteného, nepríjemného a náladového. Ani na jednu sekundu mi nevadilo, že si takýto.
Ach bože.
Prejdi už.
Tak už prejdi konečne.
Prosím.
(Nie preto, že by mi vadilo ti duševne patriť. Len nechcem aby si to vedel. Nechcem sa prezradiť. Viem, že takéto veci vidno. Strašne sa bojím, že to zistíš.
A že sa nahneváš a stratím ťa.)
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
inversi
16. 3.marca 2015 21:22
rozumiem ti
Napíš svoj komentár