Niekedy je lepšie sa vzdať. Hm, to je asi silné slovo. Vhodnejšie je skôr asi "zmieriť". Ako sa dá vzdať, keď ste niečo nikdy nemali?
Upustiť od myšlienok na ktorých lipneme. Pretože svet je dostatočne dobrý i bez nich. Alebo si to aspoň tak želáme. Aby bol svet dobrý i bez nich. J. síce verí, že sny sa plnia (a že stačí len veriť), ja však nie. Prežila som si priveľa na to, aby som vedela, že sny sú len v mojej hlave, nikoliv vôkoľ mňa. Nepoletujú okolo ako motýliky a nečakajú, kým ich chytím do sieťky.
Jednoducho nie. Sú to len hlúpe taľafatky, ktoré nikdy nikomu neprospeli. Iba oddiaľujú to, čomu ľudia musia tak či tak a skôr či neskôr čeliť - pravdu.
Niekedy nemôžeme mať všetko. Želať si veci, ktoré sú absurdné a nesplniteľné. Možno raz pochopíme prečo. Možno si raz uvedomíme, že je to tak lepšie. Že to inák byť ani nemôže. A raz budeme vďačný .
Možno raz - niekedy - pochopím, že sny zostanú stále pod pokrývkou pandorinej skrinky. Že niekedy je lepšie ich nechať tak.
Odznieť.
Raz budem šťastná, že to odznelo. Lebo všetko raz odznie. To je na tom to najsmutnejšie. Aj ty odznieš. A ten deň, keď sa tak stane, bude veľmi smutný a šťastný zároveň. Smutnošťastný.
Nemáš... nemáš poňatia, ako veľmi ťa ľúbim, drahý. Nemáš poňatia ako veľmi ti chcem takto povedať. Nemáš nejmenší tuch ako skurvene veľa sily žiada to skrývať.
Nemáš a je to tak len dobre, pre teba, pre mňa, pre nás, i okolnosti okolo.
Naučila som sa, že srdce občas zrádza. To nič. Stále je lepšie veci nepojebabrať tým, že mu (srdcu) dáme voľný prechod. A tak zamlčiavam. A čakám. Kým zvuk prestane mať svoju ozvenu a ostane len ticho.
Raz na tieto dni budem spomínať s úsmevom. Na to, čo sa dialo, vo mne, v mojej pošahanej hlave. Raz sa nad tým zasmejem a iba hodím rukou, že "veď už je to tak dávno." Ako i teraz na chvíle, čo sa diali pred rokom. Dvoma rokmi. Troma.
,,Veď je to to tak dávno."
Raz i tieto dni budú "veď je to tak dávno". A na to raz sa teším, i keď mám i strach. Lebo sa mi zároveň uľaví a zároveň... nemôže sa mi uľaviť, kým sa veci nezmenia k horšiemu.
Avšak teraz... je to príliš.
Ja som príliš.
Ty si mi príliš.
No. Avšak je dobrá novina, že to neni nič nové. Nič, čo by sa nedalo zvládnuť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.