Ked mi ta smrt zobrala

Poloprazdna flasa uprostred stola
pozeram sa nanu ako by hovorit mohla
prazdna izba,smutne ticho v nej
zlomeny clovek,v hlave ten isty dej
zronena dusa na stolicke sedi
po laske dusu hrozne smadi

Neviem spat a zmierit sa s tym
o tebe nekonece len snim
neviem sa prebudit stoho zleho sna
umyt sa,najest a vkrocit do bieleho dna
neviem zabudnut ze si primne bola
unava v srdci ma nekonecne zmohla

Kvapky slanej vody padaju na papier
na zemy lezi pohar a spinavy tanier,
postel je nedotknuta a vedla nej stolik
na nom kniha a nadnou v ramceku konik
v bielej ruke drzim pero ktore rozprava
preteba v liste ako sa moje vnutro roztvara

Tuzim znova objat ta citit tvoje teplo
milovat tvoje slova znova vidiet svetlo
tu krasnu ziaru co v ociach mavas
ked mi nieco s nadsenim rozpravas
tak velmy chcem aby si tu bola primne
cakam kedy aj premna smrt tiez pride

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu