plynú sami sebou,
nesnažia sa hovoriť,
ani kázať,
iba ukázať,
aký by bol život,
keby bohovia boli ľuďmi
s túžbami a želaniami.
Sny sa dejú,
razia pravdy zrkadiel,
či zväčšovacích skiel,
roztočia náš pohľad,
roztočia náš svet,
a prstom zastavia ho hneď.
Vedia čo chceme,
nie sú pre nich hranice -
ríše nové, ríše staré,
krv i korunka nebeská,
dievča aj šľapka dedinská,
sú všetkých, o všetkých.
Ale hľadať zmysel tam kde nie je,
v zemi motýľov a hurikánov,
domina a následníka pýchy,
je ťažšie než sa zdá -
nikto predsa nepovedal,
že každý odraz váhu má.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár