skupiny ľudí identitu hľadajú
ale ja viem že nemá to zmysel
život je jedno veľké bojisko
zostal som stáť na jednom mieste
a vôkol mňa len samé utrpenie
zmrazené mojim ostrým pohľadom
cintorín snov ktoré sa nikdy nesplnia
sa zaplňuje každou sekundou
a tisícky túžob končia v masových hroboch
ludí a ich nesplnených snov
Duša si hľadá cestu cestičku
no nájde len studňu studničku
z nej ozývajú sa hlasy nádejné
ktoré ešte veria že všetko je možné
no v tom sa ukáže vo svetle pravdy
aké sa dejú vo svete krivdy
dušičke príde veľmi ľúto
a vtom rozhodne sa opustiť telo
človek bez duše svetom blúdi
nenachádza pokoj je smutný
nevie čo spraviť ved všetko stratil
a tak sa pobral a tento svet opustil
tenká je priepasť medzi životom a srťou
záleží len od nás táto vzdialenosť
ak však stratíme aj poslednú nádej
život sa zmení a smrť kosí dalej
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
gothicpoethic
10. 3.marca 2009 12:01
Z celej básne sa mi páčila asi posledná strofa
Napíš svoj komentár