denne stretavam ich na kazdom kroku
utekam pred nimi nevladzem dalej
vymaltili zo mna aj poslednu nadej
z kazej strany valia sa na mna
som proti nim bezmocny prekonavaju ma
ako choroba ochromili ma
zatemnili moj pohlad dorazili ma
klacim na kolenach ubity predsudkami
z poslednych sil sa snazim ubranit
uz dalej nevladzem pokracovat
pod vahou predsudkov nemozem dychat
dusim sa stale viac svet vnimam ciernobielo
upadnuty citim sa vnutro ochladlo
predsudky stale prudia z kazdej stany
ako projektily prevrtavaju ma
som uplne deravy hniju vo mne z vnutra
dufam ze zajtra neprebudim sa
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Uniformne žiť si - to je už len sláva!
A keď dáky "trtoš" Ťa svojim levlom tresce,
nemysli že zato celý svet Ťa nesce!!!!