Od rána bolo jasné, že to nebude len taký obyčajný deň. Skôr vstať, ísť pre kvety a do školičky. Vtedy sme nad tým ani nechceli uvažovať, zdalo sa nám to také neskutočné. Že my, 9.E by sme sa mali rozlúčiť? To nie.
No keď sme odovzdali kvety, prečítali príhovor, dali dar triednej a vypočuli si pár jej milých slov, nebolo nám všetko jedno. Ani mne. Popriala nám veľa šťastia v novej škole, povedala, že jej budeme chýbať alebo niečo v takom zmysle, a tiež že ju máme prísť pozrieť.
Ešte stále nemôžem uveriť, že zajtra nepôjdem do školy, neuvidím kamošky a "haluzových" spolužiakov, ani tých učiteľov, na ktorých sme hlavne v poslednom čase nadávali.
Nemohli sme len tak ísť domov, tak sme spolu skoro celá trieda išli do mesta. Pizza, zmrzka, kofola. Nebolo to tak super ako sme si predstavovali, pretože jedna z našich spolužiačok to kazila, ale aspoň sme boli spolu. A potom sme sa pomaly začali rozchádzať. Povedali sme si ahoj, objali sa alebo len tak zakývali, a samozrejme, sľúbili sme si že sa skoro uvidíme.
Som zvedavá, či sa to splní, či sa v najbližšom čase stretneme, či po príchode na novú školu väčšina nezabudne na starý kolektív. Dúfam, že sa budeme vídať čo najčastejšie.
Dnes sa skončila jedna časť života. Časť, na ktorú budem rada spomínať, prezože mi dala veľa. Veľa kamarátov, zážitkov, skúseností a neviem čoho všetkého.
Je mi smutno, že už je koniec základky, aj keď pred nejakým časom som sa na tento deň tešila. Máme 2 mesiace prázdnin, tak by som chcela aspoň ako-tak zostať v kontakte s ľuďmi, ktorých som vídala 9 rokov skoro každý deň. Teším sa aj na nový kolektív, no určite to už nebude také, aké to bývalo...
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tercika
30. 6.júna 2009 20:50
poznam ten pocit tez som natom tak =/
3
ja som pocitovala to iste a nie tak davno..a verila tomu, ze budeme v kontakte..len sa stal pravy opak
Napíš svoj komentár