„No. Dnes sa budem hrať na Sukubu.“ Zasmiala som sa a odišla s vecami do kúpeľne sa tam prezliecť.
„Doteraz si to nerobila?“ smiala sa.
„Nie. To ešte len uvidíš ako obvykle chodíme na večierky.“
„Ty ideš na ten upírsky? Šéf ma varoval aby som tam nechodila. Vraj im moja krv moc lahodí a nechce, aby sa niečo prihodilo.“ Povedala mierne ustarostene. Ja som si zatiaľ obliekla podväzky krátku sukňu a zapínala si akurát korzet.
„To hej. S tým súhlasím aj ja. Ale ja sa im viem ubrániť. Viem sa ovládať a ak bude treba aj ich. A trochu adrenalínu mi chýba.“ Uškrnula som sa. Vlasy sa mi zmenili na blond farbu, akú mám normálne. Nie tú orieškovú, na ktorú si ich poctivo farbím. Teraz som bola ale tu. Nemusela som sa hrať na nedobytnú drsniačku. Občas vystrčím pazúriky ale trochu baviť sa môžem tiež.
Vlasy som si prečesala a len ich vzadu zopla malým štipčekom. Dala som si veľké náušnice a spravila si sexy make-up.
Vyšla som von z kúpeľne a obula som si čižmy na opätkoch. Pozrela som sa na Jill. Zdvihla zrak od knihy a nemo na mňa hľadela.
„Takto..“ zatočila som sa. „Chodím ja na večierky, keď sa chcem baviť.“
„Eh.. ja také veci ani nemám.“ Zasmiala sa a len sa usmievala. „Ostanem na izbe, ak ti to nebude vadiť.“
„Nie, v pohode.“ Usmiala som sa na ňu a odišla som na ten večierok.
Bol u nich na koľaji v ich vlastnom klube. Domyslela som si, prečo majú vlastný klub. Prešla som parčíkom medzi našimi koľajami a vošla k nim na koľaj. Ich vrátnik mal však námietky. Vraj tam môžu ísť len upíry. Zaujímavé bolo, že si myslel, že keď mi toto povie, ja sa otočím na opätku a pôjdem naspäť. Milo som sa na neho usmiala a použila trošku môjho šarmu. Dnes som sa rozhodla sa baviť a len tak niekto mi to neprekazí. Hneď bolo vidno na ňom ako sa priblbo začal usmievať. Toto musel byť len nejaký dočasný strážnik. Predsa upíry ovládajú myseľ rovnako ako by som mohla aj ja jemu a to tu nechajú takého vrátnika? Čudné.
Prešla som uvítacou halou a podľa hudby som našla aj ich klub. Vošla som dnu. Hneď sa za mnou pár upírov otočilo. Neváhala som a len, čo som zistila, že hrajú moju obľúbenú pesničku som začala tancovať. Prečo by som si mala robiť hlavu s tým, že ich polovica hlavy má teraz práve chuť na moju krv. Však nech len skúsia a budú radi ak najbližší deň budú môcť aspoň srkať cez slamku.
Už som chcela túto predstavu aj zrealizovať, lebo ma niekto chytil za ruku, otočil na seba a pritiahol si ma bližšie. Avšak tomuto som ubližovať nechcela.
„A ty čo tu?“ zasmial sa Matt a tancoval so mnou.
„Zabávam sa predsa.“ Usmiala som sa na neho.
„Nevedel som, že máš niečo také v popise práce. Okrem toho, sem môžu chodiť len upíry.“
„Nevadí. Mám V.I.P. vstupenku do všetkých klubov na svete.“ Žmurkla som na neho. „A čo je zlé na tom, že sa chcem tiež zabávať?“
„Nič. Vôbec nič. Len ma to prekvapilo.“ Usmieval sa stále.
„Nepoznám ma skoro vôbec Matt.“ Pokrútila som hlavou. „To, že si ma chvíľu sledoval, kedy som mala menšie pracovné terno, nič nie je.“
„Tiež pravda. Smiem ťa pozvať na drink?“ opýtal sa ma. Chvíľu som zaváhala ale potom som prikývla. Chytil ma za zápästie a potiahol smerom k baru. Sadli sme si na dve voľné stoličky a niečo nám objednal. Všimla som si ako sa nálada na parkete uvoľnila.
„Vy asi nie ste zvyknutí na prítomnosť Sukuby, že?“ uškrnula som sa. Všimol si kam som sa pozerala a tiež mu to asi zišlo na um.
„Ani nie. Veľmi nás nemusia.“
„Kto vie prečo.“ Prevrátila som očami.
„No vieš...“
„To bola irónia Matt. Nie si prvý upír, s ktorým sa bavím... aj keď musím uznať, že prvý, ktorý v mojej prítomnosti žije tak dlho.“ Zasmiala som sa.
„Aha. Tak na to si pripijeme.“ Zasmial sa. Štrngli sme si pohármi. On ho dal na ex a ja som ho pri ústach zastavila. Bola v ňom krv. Nie, že by som ju nejako nemusela. Síce, čo som čakala. Matt si to všimol.
„Ježiš. Prepáč. Hej Josh. Ona nie je upírka.“ Mávol na barmana. Ten sa pozrel naším smerom a chvíľu premýšľal.
„Nie, to je v pohode.“ Hodila som ho na ex do seba. No. Musela som uznať, bola lepšie ako tá, čo som mávala zo sebou.
„Tebe nevadí?“
„Povedala som. Nič o mne nevieš. Poď radšej tancovať. Inak začnem motať hlavy ostatným.“ Tá krv ma trochu viac nakopla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár