Zdvihla som zrak a v tom dnu vošla Deire. Postavila som sa hneď. Zložila si bundu a prevesila ju cez stoličku. Prešla okolo mňa a vyčerpane si ľahla na posteľ.
„Ste v poriadku?“ oslovila som ju a posadila sa znova na posteľ.
„Len mi prosím Jill podaj niečo pod zub.“ Povedala a posunula sa vyššie aby sa chrbtom mohla oprieť o čelo postele. Postavila som sa a prešla k malej chladničke. Z nej som vybrala fľašu s krvou a naliala som z nej do vínového pohára. Ten som jej doniesla. Ako natiahla ku mne ruku, som si všimla na nej uhryznutie.
„Čo...“ chcela som jej spýtať ale ona zdvihla prst k ústam, aby som sa nepýtala „.. by som vám mohla ešte doniesť?“ zmenila som svoju otázku rýchlo.
„Nič.. ďakujem.“ Povedala a vypila ten pohár. Vzala som jej ho a odniesla ho preč. Chcela som jej doniesť ešte jeden, obvykle vypila dva, keď bola hladná, keď dnu niekto vbehol a tak ma vystrašil, že mi prázdny pohár spadol na zem a rozbil sa. Super!
„Čo sa deje?“ opýtala sa dotyčného podráždene a postavila sa z postele. Obzrela som sa po démonovi ako po mne pozerá a ja som ďalej upratovala.
„Niekto sa vlámal do sektoru päť.“
„Čože?“ vyletela rovno. Odhodila som lopatku do koša a sledovala čo sa ide diať. V tom miestnosťou otriaslo. Musela som sa oprieť o stolík, aby som sa udržala na rukách.
„Zoraď všetkých.“ Povedala Deire a on sa rýchlo pobral preč.
„Čo sa deje?“ šepla som. Prešla rýchlo ku skrini a vytiahla z nej nejakú tašku. Potom sa rozišla ku mne a priam mu ju strčila do ruky.
„Počúvaj ma Jill. Pôjdeš za Mattom, stretneš tam démona, ktorá sa volá Shay a dáš mu túto tašku. Pomôžeš mu odtiaľto dostať Matta, ale ty sa musíš vrátiť. Rozumieš?“ opýtala sa ma. Teraz to bola Suky, ktorú som poznala. „Rozumieš?“ opýtala sa prísnejšie.
„Áno.. ale ja neviem, kde je.. a čo ak to dám niekomu inému, kto sa za neho bude vydávať?“ trochu som sa toho bála, ale ona ma už tlačila k dverám, aby som išla.
„Vložila som do tvojej mysle informácie, viac informácií ako by ti aj bolo treba, dôveruj inštinktu a nasleduj ho.“ Povedala mi. Potlačila ma chodbou doľava a ona sa rozišla doprava.
-Dávaj na inštinkt.- opakovala som si stále v hlave, keď som bežala chodbou. Išlo to celkom ľahko, kým som nenarazila na chodbu, s ktorej sa dalo ísť do troch smerov.
-Kade teraz??- rozhliadala som sa naokolo a len tak som sa zrazu rozbehla ďalej. Nemala som poňatia či idem dobre. No snažila som sa ísť podľa môjho vnútorného pocitu. Ešte pár minút som bežala a potom som zastala. Predo mnou stál obrovský vlk. Nie štandardný. Vyzeral ako keby bol nejako krížený s tigrom, alebo levom. Prísne na mňa hľadel. Chcela som ustúpiť, ale v tom som si spomenula ako ma to učila Deire. Hrdo som sa vystrela a nenechala na sebe poznať, že ma desí.
„Simi, ľahni.“ Ozvalo sa za ňou. Vyšiel spoza nej chalan. Chcela som ísť ďalej ale ma zastavil.
„Jill?“ opýtal sa.
„Áno?“
„Volám sa Shay.“ Prehliadla som si ho. V tom sa mi v hlave ukázal obraz. Ja som ho nevidela. To mi musela dať do hlavy Deire. Bol to on.
„Poslala ma za tebou Deire.“
„Aha...“ zamračil sa. „Mala prísť ona.“
„Niečo sa stalo. Nemohla.“
„Čo?“
„Niekto sa pokúšal dostať do sektoru päť.“
„Čože?“ reagoval rovnako ako ona.
„Dobre. Ja sa musím vrátiť.“ Zložila som si tašku z pleca a dala mu ju.
„Ešte potrebujem tvoju pomoc kvôli Mattovi.“
Išla som s ním. Prešli sme okolo Simi, ktorá pôsobila už uvoľnenejšie. Vošli sme cez malý otvor do niečoho, čo sa podobalo väzeniu.
„Kde to sme vôbec?“ opýtala som sa ho.
„Tu držia ľudí, či iné bytosti, ktoré chcú zmeniť na démonov.“ Povedal potichu. Zašli sme pár metrov a potom vošli do jednej z ciel. Všetky boli otvorené. V tej, do ktorej sme vošli, bol o stenu pripútaný Matt. Pribehla som k nemu a vzala mu tvár do rúk. Po celom tele mal samé rezné rany a tiež rany od biču.
„Už....“ chcela som sa spýtať, ale hneď odpovedal.
„Nie. Ešte nie je. Niečo to zabrzdilo.“ Prešiel k nemu a pustil mu nohy.
„Deire...“ šepol Matt a trochu sa pohol.
„Matt?“ pohladila som ho po tvári. Bol veľmi slabý.
„Bola tu.“ Šepol. V tom som si spomenula.
„Deire mu dala svoju krv.“ Povedala Shayovi.
„Tak to všetko vysvetľuje. Jej krv nie je len taká. Okej.. Ja ho podopriem a ty ho pusti.“ Dal mi kľúče. On ho chytil a ja som mu prv pustila jednu a potom druhú ruku. Zvalil sa na neho a ja som ho rýchlo podoprela z druhej strany. Von sme ho naložili na Simi.
„Potrebuje krv.“ Povedal. „Vysadaj.“ Povedal.
„Nie, ja sa musím vrátiť.“ Povedala.
„Ak útočia na sektor päť, tak to už je dosť neskoro. Nasadaj a nehádaj sa so mnou.“
„A čo Deire?“ ustúpila som od neho.
„Fajn. Simi. Bež.“ Pohladil ju po hlave. Ona sa postavila, zažiarili jej oči a ako skočila proti stene zmizla.
Rozbehli sme sa chodbou rýchlo za Deire.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár