Zakričal a pritom tam stál taký nemý
Akoby nahý sám pred sebou
a v duši len to jediné želanie
počuť ten hlas.
Nie
dnes už nie
nechytí sa jemného závoja jej opojnej túžby
nepocíti šepot jej slov
ako vietor vo vlasoch
Zrada
tá naplní čas nehybným zlám
Mlčí - a predsa kdesi rozpoznať tie tóny blažené
nechápete ľudia
on ju ľúbi - ona vraví Teraz nie! !
vlastne túži milovať
rozbiť svet aj na sto kúskov
milión krát do dňa
túži
vlastniť jeho vášeň
jeho silu
rozprestrieť ju ako krídla na draka a obletieť Zem
tisíc a jeden krát
leží
slabý vánok ihrá sa mu s vlasmi
leží
pokojný a smelý
súci akurát tak do hnoja
Nechápe ako sa môže aj z neho stať muž
nepozná teplo ženských kriviek
ani pachuť modrastú
Pozri! Toto je tá svätyňa
stánok našich hriechov
našich spás a úbohých dní
Všetko čo mu dala je zrazu preč
a možno len akési iné
viac tajomné
vábne
Zreteľné!
No tak – Odpovedz! zakričí
zareve z plných pľúc čo mu sily stačia
Nič, žiadna radosť
žiaden strach
Zrazu vybehla von
stála tam taká istá ako on
nahá, nepoškvrnená, čistá
zmätená z toľkého kriku
zobral ju nežne, objal
plný lásky a nehy
odhodil falošnú masku tyrana a despotu
a ona sa mu oddala
Celá
ako ju boh stvoril
veď vari tu nie je preto aby bol on šťastný?
Nie, jej púť má iný cieľ
smrť
pomalú krutú a opojnú
vlastne takú krásnu a žiaducu akou len smrť môže byť
Nič, žiadna odpoveď
ale ako sa dá odpovedať keď nik nedá otázku?
A tak nastalo ticho
úplne ticho
ticho ktoré zliezalo k ľuďom a oni cítili že láska je tu s nimi.
Stála - nemenná.
Navždy.
Láska zostáva.
Zostáva aj keď všetko ostatné odíde
láska zostáva aj keď všetko ostatné vybledne
keď všetko ostatné už nedáva zmysel
dokonca už ani smrť.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
aj ty si taká.. asi jediná z nás všetkých