Keď mlčíš

Keď mlčíš
zabíja to vo mne človeka
keď mlčíš
vidím ako zo mňa uteká
keď mlčíš
všetky zvuky skracujem
keď mlčíš
zabúdam všetko
zabúdam no napriek tomu viem

zatváram oči pred tvojím mlčaním
zatváram srdce prachom ho naplním
zatváram ústa v žalostnom výkriku
zatváram myseľ rýchlo no potichu

keď mlčíš
strácam všetky naše spomienky blížiace sa dnu
keď mlčíš
vidím ako všetky slasti vychladnú
keď mlčíš
zabíja to vo mne rozkrájané túžby
keď mlčíš
cítim ako zomieram no tentoraz navždy

zabúdam kráčať smerom vopred určeným
zabúdam spávať noci vodkou naplním
zabúdam milovať tých čo pri mne stoja
zabúdam smiať sa nedáš mi pokoja

keď mlčíš
odpustím všetko tvojim slastným pohľadom
keď mlčíš
cítim že zavreli ma no tentoraz pod ľadom
keď mlčíš
z okolia dolieha na mňa samé Ale
keď mlčíš
stratené veci zdajú sa stále.

 Báseň

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu